TOTO nemá Braňo Mojsej s kým riešiť už DVA ROKY: A pritom by to pomohlo ZDRAVOTNÍKOM

Na Slovensku sa s abstinentom stretnete len málokedy. „Všetko v živote človeka sa u nás predsa zapíja alkoholom. Mladí vyrastajú v určitom prostredí, ktoré v dospelosti presne kopírujú. S tým treba niečo naozaj robiť. Znížiť toleranciu a odstrániť dostupnosť alkoholu,“ hovorí Braňo Mojsej, majiteľ protialkoholickej liečebne.

Už takmer dvadsať rokov zdravotný personál trpí vulgárne správanie alkoholikov, ktorých im na urgent privezie polícia alebo sanitka. „Najmä v piatky a soboty nám sem privedú spitých ľudí, ktorí po meste rozbíjajú koše,“ hovorí Eva, zdravotná sestra z humenskej nemocnice. „Mne to nepríde normálne, že ak sme na nočnej na urgente lekár a jedna sestra, musím dostať raz tak ťažkého, navyše agresívneho človeka pod kontrolu,“ dodáva s tým, že ak na službe situáciu s agresívnymi alkoholikmi nevedia zvládnuť, musí opäť konať polícia. „Je to nelogické, ale musíme to tak robiť. Policajti nám ho tu privezú, odídu. Stáva sa, že ten počas vyšetrenia začne rozbíjať ambulanciu, zavoláme ich opäť,“ sťažuje sa sestrička.

Vyzerá to tak, že áno. Bývalá vláda ešte minulý rok nariadila do roku 2028 obnoviť činnosť záchytiek. „Zo stratégie vyplynulo vypracovanie návrhu mechanizmu na obnovu činnosti protialkoholických izieb a predloženie na Radu vlády SR pre prevenciu kriminality," reagovalo ministerstvo vnútra.

Koncept obnovenia záchytiek, ako ich v minulosti ľudia poznali a niektorí poznajú aj dnes z veľkých svetových miest, má Mojsejova klinika na stole už dva roky. „Oslovovali sme kompetentných, no vždy sa debata skončila na financovaní. Zatiaľ sa nie je s kým o tom rozprávať, táto téma je na vedľajšej koľaji bez akejkoľvek odozvy," dodáva s tým, že by bolo vhodné zriadiť vo väčšom meste vzorovú záchytku a zistiť, či sa v daných pomeroch osvedčí. V roku 1999 podľa štatistík ministerstva zdravotníctva prespalo v týchto zariadeniach viac ako 1 800 ľudí.

Dnes totiž u nás funguje nevyhovujúci model. „Ak sa podarí agresívneho človeka spacifikovať, ocitne sa na psychiatrii. Kde psychiatria nie je, tak sa ocitne na inom oddelení, kde pobudí ostatných pacientov. Tieto osoby, a nie je ich málo, jednoznačne patria do rúk odborného personálu záchytky," hovorí zo svojej skúsenosti známy Košičan, ktorý sa netají tým, že si alkoholickým peklom prešiel. Svoju skúsenosť však pretavil do pomoci iným.

So súčasným nastavením nesúhlasí ani Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí. „Zdravotníci nemajú žiadne právne kompetencie, ani fyzické možnosti a kapacity držať svojprávneho človeka proti jeho vôli, prípadne voči nemu fyzicky zasahovať. Sú to na to, aby mu podali lekársku pomoc,“ vraví.

Aj keď odborníci, a najmä zdravotníci, ktorí sa s útočnými alkoholikmi dostávajú do konfliktov denne, poukazujú na množstvo problémov súčasného nastavenia, ministerstvo zdravotníctva to pravdepodobne vidí inak. „Aktuálne existuje funkčný mechanizmus, ktorý zabezpečuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré sú pod vplyvom alkoholu a páchajú protispoločenskú činnosť. Zároveň polícia môže tieto osoby, ktoré nepotrebujú zdravotnú starostlivosť, umiestniť do na to „určených priestorov“," reaguje rezort zdravotníctva.

Vláda poverila úlohou aj rezort vnútra, čiže na vytvorení koncepcie by mali spolupracovať. No a keďže ide o tému vyžadujúcu komplexné riešenia, je dôležitá spolupráca odbornej verejnosti a štátu, a to na viacerých úrovniach. „Zdôrazňujeme, že riešenie by malo vyplývať z konsenzu všetkých zainteresovaných strán," dodáva ministerstvo zdravotníctva. „Verím, že každodenné tragédie, kde hlavnú úlohu zohráva alkohol, primejú kompetentných, aby sa v tejto problematike začalo naozaj niečo robiť. Ale naozaj, nie len aby bolo,“ praje si Braňo.

Najbližších minimálne päť rokov, keďže stratégia vlády hovorí o zavedení záchytiek do roku 2028, však naši zdravotníci s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť opitých výtržníkov strpieť. „Robím v zdravotníctve sedemnásť rokov, počas ktorých som zniesla všetky tieto stavy. Päť rokov už nejako vydržím. Obávam sa však, že to opäť na niečom stroskotá,“ uzatvára zdravotná sestrička Eva z humenskej nemocnice.

Prečítajte si tiež: