Branislav (43) žije na Islande už takmer dvadsať rokov: Neuveríte, koľko tu stojí chlieb!

Branislav Bédi (43) pôvodne študoval angličtinu a nemčinu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tým, že získal štipendium, dostal jedinečnú príležitosť spoznať islandskú kultúru a naučiť sa severogermánsky jazyk. Očarila ho i krásna príroda a vrúcne prijatie miestnych ľudí. Neskôr dostal aj ponuku práce a na severe Európy už žije 19 rokov.

Na Island prišiel prvýkrát v auguste 2006. „Dá sa povedať, že príroda na mňa zapôsobila najviac, je taká trochu iná, jednoduchá, ale zároveň i rozmanitá,“ spomína. Dojem na neho urobila aj ochota Islanďanov pomôcť cudzincovi, ktorý nehovorí ich jazykom. „Keďže sa tam človek cíti vítaný, tak má i kladný vzťah k samotnej spoločnosti,“ hovorí.

Ľudia sú tam podľa neho veľmi otvorení, priateľskí i nápomocní, no zároveň si držia od človeka odstup. Myslí si, že to je možno aj chladnejším počasím a nehostinnou prírodou, ktorá na ľudí pôsobí, a preto sú opatrnejší. „O to viac si potom človek cení priateľstvá,“ tvrdí. Fascinovalo ho, že krajina, ktorá má menej než 400-tisíc obyvateľov si svoj jazyk a kultúru váži natoľko, že sem pozýva zahraničných študentov, aby sa ho naučili.

Na Islande sa vraj dá udomácniť veľmi ľahko a okrem dobrého počasia poskytuje človeku asi všetko. „Na samotné počasie si ani miestni ešte nezvykli,“ hovorí. Často tam prší, no častejšie fúka vietor. V lete tam je v priemere asi 15°C, v zime len okolo nuly. „Slnečné dni si domáci dokážu dokonale užiť aj skorším odchodom z práce,“ prezradil. Grilujú na balkónoch obytných domov, v záhradách, idú do bazénov, či na chatky. Keď prší, tak ľudia zostávajú dlhšie v práci, aby dobehli zameškané.

Branislavovi trvalo asi dva roky, kým sa islandčinou odvážil hovoriť na verejnosti. Priznáva, že výslovnosť je trochu náročnejšia, pretože zahŕňa zvuky, ktoré sa v iných európskych jazykoch nevyskytujú. „Dnes učím islandčinu na letnej vysokej škole pre cudzincov, ktorí sem každý rok prichádzajú z celého sveta,“ hovorí. Pracuje na jazykovednom inštitúte Árniho Magnússona, kde jazyk skúma a vyvíja počítačové aplikácie na výučbu islandčiny.

Pracovný čas tu väčšinou začína od 8. alebo 9. hodiny a to aj v prípade zmien. Pracuje sa osem hodín, no pri kancelárskych prácach sa už zavádza 7,5 hodinový pracovný čas. Materská a otcovská dovolenka je rovnako rozdelená. „Každý z rodičov má nárok na 6 mesiacov, tým je zaručená rovnocennosť pri výchove dieťaťa,“ vysvetľuje. Takmer dve tretiny obyvateľov žijú v hlavnom meste Reykjavík.

Bývanie na Islande je veľmi drahé. „Ľudia sú dlhodobo v podnájme, málokto si dokáže kúpiť vlastný byt alebo postaviť dom,“ hovorí. Priemerné mesačné nájomné dvojizbového bytu je 2 300 eur, s poplatkami sa môže vyšplhať až na 3-tisíc eur. Základný mesačný plat je 3 500 eur a priemerný asi 5-tisíc eur. „Z toho sa odvádza daň z príjmu 31 až 46 percent podľa výšky mzdy,“ vysvetľuje. Štát preto poskytuje príspevky na nájomné, aby mali ľudia kde bývať.