Blízki sa rozlúčili s horolezcom a milovníkom hôr, Lučom (†44): SRDCERVÚCI pohľad na rodičov!

Posledná rozlúčka s len 44-ročným Lučom, ako ho všetci prezývali, sa uskutočnila v piatok (17.2.) o 13. hod. v obradnej sieni Krematória v Banskej Bystrici - Kremničke. Na miesto prišla pred jednou hodinou jeho rodina - mama a otec, ktorí sa oňho posledné roky starali, a tiež syn Ľudovít a mladšia dcéra Romanka. Nechýbali ani jeho priatelia a športoví kolegovia, rozlúčiť sa s ním prišlo asi sto ľudí.

Obrad prebiehal v pokojnom duchu, avšak pohľad na jeho rodičov, ktorí síce zvládali situáciu veľmi vyrovnane, aj napriek tomu trhal srdce. Prišli o milovaného syna, o ktorého sa, keď ochorel, starali roky. V obradnej sieni zazneli tóny skladby Jaromíra Nohavicu s názvom Kometa, ktorá svojími slovami vyjadrila takmer všetko. "Náš drahý Lučo miloval šport a hory a každému, komu vedel, pomohol. Aj napriek tomu, že ho postihla ťažká choroba. Veľká vďaka patrí jeho rodine, najmä jeho rodičom, ktorí sa oňho den čo deň s láskou starali až do poslednej chvíle. Sú to jeho strážni anjeli," odznelo.

ZÁBERY Z POSLEDNEJ ROZLÚČKY SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

Na poslednej rozlúčke rovnako odznel aj celý životný príbeh sympatického Luča. Práve uňho sa už v ranom detstve, pod vedením starostlivých rodičov a neskôr dobrých trénerov, prejavila jeho náklonnosť k športu - hrával tenis za Sláviu Trnava a závodne lyžoval za Sláviu Filozof Bratislava. V oboch športoch vďaka svojej húževnatosti a vytrvalosti veľmi skoro začal dosahovať prvé víťazstvá.

Viac z jeho života si prečítajte na ďalšej strane:

Jeho život ďalej formovali spoločné aktivity s rodičmi a starými rodičmi so širokou ponukou zážitkov a hodnôt. Ako 11-ročný sa v roku 1991 spolu s rodičmi, ktorí sa rozhodli vybrať za novými pracovnými výzvami (ale aj horami, turistikou a lyžovačkami), presťahoval do Banskej Bystrice, kde mala rodina Nábělkovcov pevné korene.

Tu skončil základnú i strednú školu (študoval okrem iného na tunajšom športovom gymnáziu), popri tom pokračoval v súťažnom tenise, kde sa stal v žiackych a dorasteneckých kategóriách rebríčkovým hráčom. To ešte netušil, že výučba a trénerstvo bieleho športu sa v budúcnosti stanú jeho profesiou. Vďaka  priateľskej a otvorenej povahe, citlivosti a prirodzenému zmyslu pre spravodlivosť si získal veľa dobrých kamarátov a priateľov.

Mladučký, 19-ročný, sa v roku 1998 oženil so spolužiačkou Veronikou a čoskoro prišiel na svet Lučo piaty. Mladá rodina sa (aj s pomocou rodičov z oboch strán) úspešne uchytila, Lučo ukončil vysokú školu a stal sa inžinierom ekonómie. V tom čase ho už čím ďalej tým viac priťahovali hory – snažil sa skĺbiť lásku k prírode s profesiou. Pracoval na rôznych pozíciách ako prevádzkár, či recepčný v hoteli SNP v Jasnej a v hoteli Golf na Táloch.

Viac z jeho života si prečítajte na ďalšej strane:

Azda najkrajší pracovný čas prežil ako prevádzkovateľ ikonickej Rotundy na milovanom Chopku, ktorého sa stal na dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou. Ďalšiu dôležitú etapu jeho života odštartoval prenájom tenisových kurtov v banskobystrickom Mestskom parku, kde pôsobil ako trpezlivý  učiteľ a tréner, obľúbený u detí i dospelých. Pod jeho vedením sa stali „kurty v parku“ jedným z najvýznamnejších a najvyužívanejších banskobystrických športovísk.

V roku 2009 prišla na svet dcérka Romanka. Mimoriadny vzťah si vytvoril k Vysokým Tatrám, kde mal zlezené všetky štíty. Tam prežil aj tragickú skúsenosť po smrteľnom páde priateľa a spolulezca  Paľa Belka. Vtedy prejavil svoju nezlomnosť a vernosť zásadám i zmyslu pre povinnosť, keď v hroznej situácii a hroznom počasí celú noc hľadal telo kamaráta až do príchodu záchranárov.

Podobne sa zachovali so spolulezcom Ervínom počas výstupu na Matterhorn, keď dali prednosť pomoci iným horolezcom, ktorí sa ocitli v núdzi, pred vlastným výstupom na vrchol.  Najvyšším vrcholom, na ktorý vystúpil, tak ostal alpský Dom s nadmorskou výškou 4 545 metrov. Na druhej strane, najďalej od domova ho cesty zaviedli až na legendárny mys Hoorn, kam sa vybral spolu so svojím otcom.

Viac z jeho života si prečítajte na ďalšej strane:

V rámci tejto expedície dostal aj azda najväčší kompliment, keď krásu a kvalitu jeho lyžovania ocenili tréneri reprezentácií Talianska a Francúzska, ktorí vtedy trénovali svojich zverencov v stredisku Cerro Castor neďaleko Ushuaie.

Do jeho života tragicky zasiahlo (ako sa nakoniec ukázalo, fatálne) vážne ochorenie. Ako 24-ročný po opakovanom darovaní krvi a prekonanej viróze ochorel na diabetes. Hoci choroba kruto prerušila mnohé jeho plány, naučil sa s ňou žiť a svojím trápením nezaťažovať najbližších. Dokázal precízne kalkulovať svoj príjem a výdaj energie, i dávkovanie inzulínu. Choroba ho zradila nečakane v lete 2019 počas dovolenky, ktorú trávil s Romankou a rodičmi pri jazere Balaton, keď sa v dôsledku náhlej hypoglykémie nevrátil z večerného plávania. Následná resuscitácia prišla už neskoro.

Napriek drobným pomalým zlepšeniam pretrvávali roky v bdelej kóme – spočiatku v rôznych nemocničných zariadeniach, neskôr od októbra 2020 v obetavej starostlivosti  rodičov, ktorí našli zmysel  ďalšej existencie v láskyplnom opatrovaní  syna, pri ktorom im nezištne pomáhala otcova sestra Mira. Ich bezpríkladné nasadenie však, žiaľ, nenašlo naplnenie a obom lekárom, ktorí vo svojom profesnom živote pomáhali a pomohli stovkám a tisícom pacientov, nebol dopriaty ani kúsok šťastia, ktorý by pomohol k pozitívnemu osudovému obratu, v ktorý všetci dúfali.

Prečítajte si tiež: