Babka, mama a dcéra sú mŕtve! Desivé pozadie rodinnej tragédie

Nešťastie prežívajú nielen najbližší, ale prakticky celá obec. Všetci, ktorí len trochu poznali tri ženy. „Boli to moji blízki susedia. Najmladšia z trojice, Monika, pochádzala z Domaniže, jej manžel, Ivan, zase z Považskej Bystrice. Obaja boli neskutočne dobrí ľudia, srdce mali na pravom mieste a tak si pred pár rokmi osvojili dvoch chlapcov, Riška a Majka. Venovali sa im na sto percent. Videli sa v nich. Nakoniec sa im podarilo mať aj vlastné dieťatko. Malá Ninka má dnes len necelé tri roky. Radosť a šťastie v rodine však teraz vystriedal obrovský smútok,“ opisuje príbeh Ivana a Moniky nešťastný starosta Domaniže František Matušík.

Na koronavírus najprv ochoreli Monikina († 41) mama a babka. „Boli na tom zle a tak sme im chodili pomáhať,“ prezradila švagriná Renáta (38). Potom to už išlo veľmi rýchlo. „Záchranka najskôr odviezla do nemocnice Monikinu maminu. O dva dni volali, že ochoreniu podľahla. O ďalšie tri dni zomrela babka,“ hovorí zronená Renáta.

Monikino ochorenie malo veľmi zvláštny priebeh. Jej stav sa veľmi zhoršil až v deň, kedy sa jej končila karanténa. „Z ničoho nič sa Monike začalo ťažko dýchať a tak sme k nej rýchlo volali záchranku. Povedali, že to nie je až také zlé a že ak chce, môže zostať doma. Samozrejme, že zostala. Ktorá mama by chcela ísť dobrovoľne do nemocnice od svojich detí? Žiadna. A ona už vôbec nie,“ chápala Monikino rozhodnutie zostať pri deťoch Renáta.

Ešte v ten istý večer však Ivan na manželke videl, že začala strácať vedomie a prestáva dýchať. „Okamžite zavolal záchranku. Monika nastúpila do nemocnice o jedenástej večer. Na druhý deň ráno im trikrát odišla a museli ju resuscitovať, až nakoniec skončila v kóme,“ opisuje smutné udalosti Renáta.

Práve ona sa posledné týždne chodila na ARO pýtať, ako sa má jej milovaná švagriná. Ivan bol totiž podľa jej slov taký zronený, že by to nezvládol. „Sestričky z považskobystrickej nemocnice boli neskutočne zlaté, vymysleli, aby sme nahrali hlasy detí, ktoré jej dookola púšťali,“ hovorí Renáta. Práve sestričky si podľa jej slov po čase začali všímať, že keď Monika začula svoje deti rozbúchalo sa jej srdce a snažila sa dokonca pousmiať. Svoj boj však nakoniec aj ona po troch týždňoch v kóme prehrala.

„Pre mňa nebola len švagrinou, ale ozajstnou kamarátkou. Bola to neskutočná žena. Nenašiel sa človek, ktorému by niekedy ublížila. Aj ja som jej dokázala povedať všetko a nedá sa ani povedať, čo cítim, keď tu zrazu nie je,“ zronená Renáta nevie zadržať slzy.

„Najhoršie je prizerať sa na deti a vidieť, ako im chýba. Malá v noci plače a pýta sa, kde je mama. Neviete si predstaviť, čo je to ležať vedľa nej a hovoriť, že príde, keď dobre viete, že už nepríde,“ hovorí nešťastná Renáta.

Podľa jej slov je teraz najdôležitejšie stáť pri deťoch a nedovoliť im, aby sa ani na minútu cítili osamelo. Dôležitá je však aj finančná pomoc. „Ivan zostal sám na tri deti, dom a vysokú hypotéku, preto mu v tejto situácii určite pomôže každé euro. Viem, že v Domaniži pomoc druhému nie je cudzia a že sa jej obyvatelia vedia spojiť pre dobrú vec. Verím, že to tak bude aj v tomto prípade,“ napísal starosta obce a zriadil jeden transparentný účet a jeden účet pre anonymných darcov.

„Ak sa do toho zapoja ľudia, ktorí majú cit alebo chuť pomôcť, tak každá pomoc je naozaj dobrá a ja si každú jednu vážim. Monike a jej rodine som pomoc dlžná, lebo viem, že ona tu bola vždy pre mňa a teraz by robila presne to isté, ak nie aj viac. Dala by som jej všetko na svete. Všetko,“ dodáva Renáta.

Slovensko má druhý prípad úmrtia krátko po očkovaní: 79-ročná žena dostala látku od Moderny

Šírenie covidu sa spomaľuje: V stredu pribudlo v Česku asi o štvrtinu menej prípadov

Odborníci vypočítali, kedy uvoľníme opatrenia: Čo hovoríte na tento dátum?