Autorov petície čaká posledný BOJ: Demänovskú dolinu chce zachrániť už 100 000 ľudí!

Cieľom autorov petície je bezodkladné vyhlásenie dočasnej stavebnej uzávierky a zredukovanie výstavby v novom schvaľovacom územnom pláne. Stavebný ruch v doline je totiž ešte len v polovici. „Ide o veľa, pretože na výstavbu v Jasnej je ešte stále vyhradených 70 hektárov plochy,“ povedal jeden z iniciátorov petície Pavol Herich v rozhovore pre Plus JEDEN DEŇ.

V doline by okrem toho chceli zaviesť celoročnú nízkoemisnú dopravu. „Už v 3. stupni ochrany prírody nemôžete vybočiť z chodníka, lebo môžete dostať pokutu. Zároveň po ceste Demänovskou dolinou, ktorá je v 5. najvyššom stupni ochrany, prechádzajú denne tisíce áut,“ vysvetlil Herich.

To, že petíciu podpísalo až 100 000 ľudí, podľa starostky obce Demänovská dolina, Ľubomíry Klepáčovej, svedčí o záujme verejnosti ochrániť nielen dolinu, ale aj viaceré podobne zaťažené miesta. Tvrdí, že obmedzenie výstavby a dopravného zaťaženia sú priority súčasného vedenia obce.

„Obec už pred vznikom petície pripravovala a realizuje vlastné kroky s cieľom obmedziť výstavbu, znížiť a ekologizovať dopravu. Už onedlho prinesú konkrétne výsledky,“ sľubuje starostka.

Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) je prevádzkovateľom lyžiarskeho strediska Jasná, no okrem toho aj jedným z developerov, pôsobiacim v Demänovskej doline. Podľa hovorcu TMR, Mariána Gajladu, môže byť dočasná uzávera výstavby nápomocná pri prijatí dlhodobo udržateľného plánu. Toto riešenie však podľa neho nie je legislatívne najľahšie a najlepšie.

„Dôležité bude povedať si konkrétne kroky a riešenia, lebo medzi výzvami a praktickou realizáciou je dlhá cesta s mnohými prekážkami, s ktorými možno ani autori petície nepočítali. Sme pripravení byť súčasťou expertnej skupiny, v ktorej by mali zastúpenie všetky dôležité subjekty - od samosprávy, cez ochranu prírody, autorov petície po subjekty cestovného ruchu,“ dodal.

Podľa Gajladu, je v doline potrebné eliminovať individuálnu dopravu. Ľudia by si tak mohli nechávať autá na záchytných parkoviskách a do strediska by cestovali ekologickejším spôsobom. „Ubytovaní hostia by mali nechať zaparkované autá na hotelových parkoviskách počas celej doby pobytu,“ navrhol hovorca.

Podľa Pavla Hericha k situácii v Demänovskej doline došlo kvôli nedostatočným zákonom a zlyhaniu viacerých mechanizmov ochrany prírody. Okrem záchrany doliny, iniciátori bojujú aj za zmenu legislatívy, ktorá sa dá dosiahnuť práve získaním 100 000 petičných podpisov. Po dosiahnutí tohto počtu sa totiž návrhy majú prerokovať v Národnej rade Slovenskej Republiky.

„Samotné legislatívne zmeny už Demänovskú dolinu nezachránia, no môžu zabrániť vzniku podobných situácií v iných národných parkoch,“ dodal Herich.

To, čo sa udialo v Demänovskej doline, je podľa štátneho tajomníka Ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie, Vladimíra Ledeckého v medziach zákonov. Tie však nie sú dostačujúce. „Na všetky stavby boli vydané platné stavebné povolenia. Tento problém nie je len tu, ale aj v iných chránených územiach,“ povedal na sociálnej sieti a dodal, že práve preto je potrebné riešiť ho na úrovni legislatívnych zmien.

Ministerstvo životného prostredia, podľa Michala Cákociho z odboru komunikácie, pripravilo legislatívnu zmenu, ktorá má zabrániť devastácii chránených území. „Po vyzbieraní 100 tisíc podpisov sa petíciou začne zaoberať parlament,“ dodal Cákoci. Vo veci sme kontaktovali aj Ministerstvo dopravy a výstavby. Doteraz sa nám však neozvalo.