Reklama

Slovenskú astrobiologičku chce celý svet: Vybaví pre Slovensko vesmírnu stanicu?

Reklama

O slovenskú astrobiologičku Michaelu Musilovú majú záujem po celom svete. Spolupracuje s americkou vesmírnou agentúrou a ako veliteľka posádky viedla zatiaľ najviac simulovaných misií na Mars a Mesiac. Nedávno sa vrátila z Antarktídy, kde v rámci svojho projektu Astro Koruna Zeme skúmala extrémne podmienky pre život.

Michaela Musilová patrí k najznámejším Slovákom nielen u nás, ale aj vo svete. Viedla viaceré úspešné expedície a misie.

V súčasnosti sa naplno venuje projektu Astro Koruna Zeme, ktorý spočíva v sérii expedícií po najvyšších vrcholoch sveta na každom svetadiele v spolupráci s NASA a viacerými výskumnými inštitúciami po celom svete. Absolvovala už výstup na Kilimandžáro v Afrike, výstup na Aconcaguu najvyšší vrch Južnej Ameriky i Denali - najvyšší vrch v Severnej Amerike.

Nedávno sa vrátila z Antarktídy, kedy sa dostala aj na najvyšší vrch Vinson Massif, kde skúmala extrémne podmienky na život.

Extrémna Antarktída

Na Antarktídu sa dostala začiatkom januára a strávila tam týždeň. Počas pobytu si každý deň "užila" 24-hodinový slnečný deň, keďže južný pól v tom čase smeroval k slnku, ktoré tak vôbec nezapadlo. Ako si teda plánovala deň a „noc“?

Každý deň začínala pracovať už od šiestej ráno a končila o polnoci, pretože chcela maximálne využiť čas, ktorý na Antarktíde mohla stráviť. „Nemala som tam jednu jedinú prestávku, stále som pracovala. Chcela som získať, čo možno najviac z môjho pobytu,“ priznala. Mala sprievodkyňu priamo z Aljašky, s ktorou chodila na expedície do rôznych končín Antarktídy, kde zbierala vzorky. Popritom natáčala svoj ďalší dokumentárny film.

Zdroj: Archív Dr. Michaely Musilovej

Na Antarktídu sa dostala začiatkom januára a strávila tam týždeň.

Na Antarktíde prespávala len v stane. Používala však spacák, ktorý bol prispôsobený až do -40°C. Stan bol síce dvojvrstvový, no „ráno“ aj tak mala niektoré veci zamrznuté. Pomáhali jej aj hrejivé vankúšiky, ktoré si vkladala do spacáku, no musela ich dávať i do všetkých tašiek s vedeckým vybavením, aby nezmrzlo.

Na Antarktíde zbierala biologické a geologické vzorky. „My sa snažíme zistiť, čo dokáže prežiť v takýchto extrémnych podmienkach, a aký by teda mohol byť život na Marse alebo inde v našej slnečnej sústave,“ ozrejmila. Vzorky odobrala aj na najvyššom vrchu Antarktídy - Vinson Massif, kde sa dostala do výšky približne 4000 metrov. „Išla som tak vysoko, ako mi financie dovolili,“ priznala.

Zdroj: Archív Dr. Michaely Musilovej

Počas pobytu si každý deň "užila" 24-hodinový slnečný deň.

Ako potvrdila, kontinent vo vnútrozemí je tak veľmi premrznutý, že bolo veľmi ťažké tam nájsť nejaké biologické látky. „Našla som málo miest s vhodnými podmienkami na život. Bolo to asi najextrémnejšie prostredie, kde som kedy bola. Konečne sme sa priblížili k tomu, aké sú limity života na Zemi.“

Prečo to teraz z NASA nevyzerá veľmi dobre, čítajte na ďalšej strane >>>

Autor článku

"Odkedy som sa naučil písať a čítať, odvtedy píšem a čítam. Kedysi som písal o všetkom, čo bolo zaujímavé, dnes píšem hlavne o ľuďoch a ich životných príbehoch. Najkrajšie, najzaujímavejšie, ale i veľmi smutné príbehy vie naozaj napísať len život."