Najtragickejšia lavína na Slovensku: V osade za Starými Horami na Donovaly zahynulo 18 ľudí

Ako píše portál život.pluska.sk lesnícka osada Rybô ležala niekoľko kilometrov za Starými Horami v smere na Donovaly. Natáčala sa tu v roku 1948 aj jedna z vrcholných scén kultového filmu Vlčie diery režiséra Paľa Bielika.

V noci zo 6. na 7. februára 1924 sa tu však odohrala desivá udalosť. Obrovská lavína zasypala 22 ľudí, z ktorých 18 zahynulo. Snehová masa bola taká obrovská, že sa neroztopila ani cez leto a vozy, ktoré šli dolinou, museli prechádzať cez snehový tunel.

Záplavy z topiaceho sa snehu neskôr zaliali časť obce Staré hory. Lavína sa uvoľnila na juhovýchodných svahoch Križnej a zastavila sa až na domoch v osade Rybô. Niektoré obete vyhrabávali spod lavíny niekoľko týždňov.

V tejto časti Slovenska pritom lavíny bývali častou hrozbou. Najstaršia dochovaná lavína sa datuje do roku 1751, zahynulo pri nej jedenásť ľudí. V roku 1860 lavína pochovala ďalších dvoch ľudí, v rokoch 1921, 1922 a 1923 sa masa snehu zastavila tesne nad osadou.

Bola to predzvesť katastrofy s dátumom 6. február 1924. Z vrchu Krížna padla v neskorých večerných hodinách lavína apokalyptických rozmerov široká 2,5 kilometra. Rútila sa zo 760-metrového prevýšenia a zavalila Rybô snehom s objemom 2,4 milióna kubických metrov a s celkovou hmotnosťou 600-tisíc ton. Výška bielej haldy dosahovala 35 metrov a sneh vydržal až do konca leta nasledujúceho roka.

Smrtiacu lavínu prežili len 4 ľudia. Benjamín Strmeň bol spolu s rodičmi a mladým susedom jeden z nich. Vtedy len trojmesačné bábätko spalo v kolíske, na ktorú padla časť šindľovej strechy. Tá ho zachránila. Vytvoril sa tak priestor, kde mohol malý Benjamín dýchať, a rodičia ho našli po štyroch hodinách. Jeho ďalších päť súrodencov zahynulo.

„Stalo sa to o pol desiatej. Mňa našli, keď som mraučal ako mačka. Mojich päť súrodencov – troch bratov a dve sestry, našli až o dva týž­dne,“ spomínal neskôr z rozprávania rodičov na deň, ktorý navždy zmenil život celej rodine.

On sám sa potom pozrel smrti do očí ešte niekoľkokrát. Najmä počas druhej svetovej vojny, keď sa pridal k partizánom a nemecký vojak naňho mieril samopalom. Napokon nevystrelil. Keď sa partizáni pred nemeckou paľbou chceli ukryť do latríny, Benjamín Strmeň sa tam nevošiel a to mu opäť zachránilo život, lebo latrína vzápätí vyletela do vzduchu.

S manželkou, s ktorou vychoval dve dcéry, prežil 69 rokov. Bol dlhoročným členom lesnej správy a vášnivým športovcom. Pravidelne sa zúčastňoval na Bielej stope SNP v behu na lyžiach, na krňačkových pretekoch, v 62 rokoch ešte zabehol polmaratón. Osud mu napokon dožičil krásny vek 98 rokov, zomrel v novembri 2021 na kovid. Jeho milovaná žena sa pobrala na večnosť necelé dva týždne pred ním.

Na mieste tragédie nájdete už len pozostatky v podobe zvyškov základov domčekov pochovaných ničivou lavínou. Podľa starostu tam ešte stále nadivoko rastú egreše, ktoré tam vtedy ľudia pestovali v záhradkách. Osídlenie sa na tomto mieste už ni­kdy neobnovilo, hoci v roku 1963 bol v tejto lokalite realizovaný projekt biologicko-technických protilavínových zábran.