Ako oslavujú Vianoce evanjelici, katolíci a pravoslávni? Toto vás môže prekvapiť!

Evanjelici kladú dôraz na Slovo Božie a jednoduchosť. „Štedrovečerné služby Božie sú pre nás najobľúbenejšie,“ hovorí evanjelický farár Peter Ján Soták z obce Baďan pri Banskej Štiavnici. Práve tieto bohoslužby sú počas Štedrého dňa najviac navštevované. Na rozdiel od katolíkov evanjelici polnočnú omšu nemajú. Hoci aj pre nich je Štedrý večer významný, najdôležitejším sviatkom ostáva prvý sviatok vianočný, teda Narodenie Krista Pána.

Štedrá večera u evanjelikov sa začína modlitbou a tradičným delením oblátky s medom a cesnakom. Na stole nechýba kapustnica, opekance s makom či ryba – jedlá, ktoré spájajú regionálne zvyklosti a rodinné tradície. Výzdoba je rovnaká ako u katolíkov, adventný veniec aj vianočný stromček sú samozrejmosťou. Zaujímavé je, a možno to aj niekoho prekvapí, že koledy, ako napríklad „Tichá noc“, majú v evanjelickej tradícii odlišný text.

Farár Peter Ján Soták prežíva sviatky nielen ako duchovný, ale aj ako otec rodiny. Hoci sviatky sú pre neho pracovné, s manželkou a tromi dcérami sa zvyknú všetci stretnúť buď na prvý, alebo druhý sviatok vianočný.

Evanjelická príprava na Vianoce je spojená so spoveďou, ktorá je však iná než u katolíkov. U evanjelikov je zaužívaná spoločná spoveď – veriaci spoločne vyznávajú svoje hriechy a ľútosť, no nejde o individuálne vymenovanie konkrétnych skutkov. „Spoveď je pre nás chvíľou zamyslenia a záväzku zlepšiť svoj život,“ vysvetľuje Soták.

Príprava na kázne je pre evanjelického farára dôležitou súčasťou jeho poslania. „Každá nedeľa má svoju tému a k nej sa prispôsobujú biblické texty, modlitby či piesne. Kázne trvajú zhruba 15 minút a musia byť počúvateľné. Vždy však vychádzajú z Božieho slova,“ hovorí farár, ktorý si texty na kázne pripravuje s veľkou starostlivosťou aj osem hodín.

„Vianoce sú sviatkami lásky a pokoja. Prajem ľuďom, aby v tomto nepokojnom svete našli pokoj a cítili, že sú milovaní,“ odkazuje Soták.

Katolícke Vianoce sú plné symboliky, tradícií a liturgickej hĺbky. Adventné obdobie pred Vianocami je obdobím očakávania a pokory. Každé ráno sa veriaci stretávajú na rorátnych omšiach, ktoré sú slávnostne ladené a konajú sa za svitania. Ozdobené adventné vence s postupne zažatými sviecami symbolizujú blížiaci sa príchod Krista.

Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, pričom večer sa začína modlitbou celej rodiny. Tradícia delenia oblátky s medom a cesnakom, ktorá predstavuje jednotu a Božie požehnanie, je jedným z najdojemnejších momentov večera. Na stole nechýba kapustnica, vyprážaná ryba či sladké koláče, ako sú medovníky alebo štedrák.

Polnočná omša, známa aj ako „Pasterka“, je jedným z vrcholov katolíckych Vianoc. Je to chvíľa, keď sa kostoly naplnia veriacimi a atmosféru dotvárajú známe koledy, vrátane „Tichej noci“. Práve polnočná omša je symbolom radostného očakávania a príchodu Krista.

Prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, sa nesie v duchu oslavy. Rodiny sa po omši schádzajú na spoločné obedy, pri ktorých si pripomínajú narodenie Krista. Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana, je zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, a počas neho sa veriaci modlia za silu viery.

Osobitný význam majú aj jasličkové pobožnosti. Jasličky s malým Ježiškom a scéna betlehema sú pre katolíckych veriacich neodmysliteľným symbolom obdobia Vianoc až do 6. januára, keď sa slávi sviatok Zjavenie Pána - Traja králi. Betlehemy, symboly narodenia Krista, sú prítomné nielen v kostoloch, ale aj v domácnostiach.

Katolícke Vianoce spájajú tradíciu s hlbokým duchovným prežitkom, pričom každý detail pripomína Boží dar lásky a milosti.

Pravoslávni veriaci slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, ktorý ich posúva na 6. januára. Štedrý deň u nich sprevádza prísny pôst a večera pozostáva z dvanástich jedál, symbolizujúcich apoštolov. Jedlá sú výlučne bezmäsité, medzi nimi fazuľová polievka so slivkami, tzv. slivčanka. Večera má množstvo symbolických prvkov – reťaz omotaná okolo stola symbolizuje pevnosť rodiny, a nič zo štedrovečerného stola sa nevyhadzuje.

Modlitby a koledy sú kľúčovou súčasťou osláv. Na druhý deň, 7. januára, oslavujú Narodenie Isusa Christosa, ktorému predchádza slávnostná liturgia. Pravoslávna komunita na Slovensku je koncentrovaná najmä na východe krajiny, kde tradície spojené s Vianocami majú silný duchovný a rodinný rozmer.