Aj v New Yorku vedia, kde je Štiavnica: Známa Banka lásky zabodovala, domáci len krútia hlavami

Zakladatelia Banky lásky Igor Brossmann a Ján Majsniar sú z tejto udalosti uveličení a to, že sa článok o tejto obľúbenej atrakcii objavil na titulke medzinárodnej printovej verzie New York Times International s viac ako 10 miliónmi predplatiteľov, vnímajú ako veľký úspech. “Byť na titulke New York Times je obrovský úspech a reklama pre Banskú Štiavnicu aj celé Slovensko. Doteraz o Banke Lásky písali takmer v 100 krajinách a na všetkých svetadieloch, aj na Antarktíde. Predpokladáme preto, že novinár z NYT o nás vedel už dávnejšie,” povedal nám Brossmann.

FOTOGRAFIE BANKY LÁSKY SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

O Banskej Štiavnici v tomto denníku písali v minulosti dvakrát. Naposledy to bolo v roku 1993 pri príležitosti jej zaradenia do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a predtým v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny. Avšak, na jeho titulke sa Štiavnica ocitla teraz prvýkrát. Majiteľov mimoriadne teší, že si americký novinár všimol príbeh Maríny a Andreja Sládkoviča, ktorý vytvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta. V tom článku nájdeme celé strofy básne - jej najznámejšie verše.

Nechýba tu ani známa citácia básnika z jeho listu svojej milej z roku 1846. “Je to pozitívny článok, čo je úžasné. Jeho posolstvom je, že láska je univerzálna odpoveď na všetky nenávisti tohto sveta,” poznamenáva. Článok už v pondelok uverejnil New York Times aj na svojom webe v sekcii Art & Design. “Na titulke bol takmer celý deň. To je dosť úsmevné, najmä v súvislosti s niektorými Banskoštiavničanmi, ktorí vo veľkom tvrdili, že sme gýč. Písal totiž o nás práve redaktor zameraný na tieto témy,“ podotkol Brossmann.

Kedy by chceli Banku lásky opäť otvoriť, si prečítajte na ďalšej strane:

Minulý rok v marci došlo v centre Banskej Štiavnice k rozsiahlemu požiaru, pri ktorom bolo zniečených niekoľko historických budov. Najviac zasiahol budovu, kde sídlila známa Banka lásky. Práve v tejto požiar vznikol a šíril sa centrom mesta. Aj táto tragédia je spomenutá v článku. Rekonštrukcia samotnej budovy je aktuálne v plnom prúde, mala by byť dokončená do konca budúceho roka.

“Až potom môžeme začať s budovaním novej Banky Lásky. Chceme, aby bola ešte úžasnejšia ako doteraz. Veríme, že ju otvoríme na Valentína 2027,” nádeja sa. K tomu však budú potrebovať veľký balík peňazí. Ministerstvo kultúry im síce odkleplo vyše tri milióny eur, ktoré sú určené na rekonštrukciu budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, no pri požiari prišli o celú expozíciu a len na tú budú potrebovať takmer dva milióny.

V roku 2021 bola Banka lásky nominovaná na cenu “Európske múzeum roka”, čo je ocenenie udeľované pod záštitou Rady Európy, ktorého cieľom je objavovať excelentnosti na scéne európskeho múzejníctva.“Keďže sme počuli názory niektorých domácich, že nie sme múzeum, špeciálne sme sa na to pýtali poroty, ktorú tvoria renomovaní odborníci najmä zo západnej Európy, prevažne bývalí alebo súčasní riaditelia múzeí. Odpoveď bola jednoznačná, že spĺňame európske kritériá pre múzeum,” vysvetľuje Brossmann.

Aký názor majú na Banku lásky niektorí domáci, si prečítajte na ďalšej strane:

Napriek tomu, že má Banka lásky mnoho fanúšikov, nájdu sa aj tí, ktorých táto atrakcia doslova poburuje a tvrdia, že takéto niečo do historickej Banskej Štiavnice jednoducho nepatrí. Jednou z nich je aj Banskoštiavničanka Oľga Kuchtová, ktorá nie, že nie je "veľkou fanúšičkou" Banky lásky a jej aktivít, ale je doslova jej kritikom.

“Nie je to žiadne múzeum, ako sa prezentuje, ale vyslovene komerčná prezentácia určitého historického faktu. Ak sa to ľuďom páči, prosím, len nech jej tvorcovia Banku lásky nepchajú do niečoho, čím nie je. Že "Európske múzeum roka". Celý život som sa pohybovala v oblasti múzejníctva, tak veľmi dobre viem, čo múzeum je a čo nie je,” vysvetľuje Kuchtová. Tiež sú podľa nej diskutabilné ich sprievodné aktivity - či už Zaľúbená Štiavnica, ako i lavičky s farebnými postavičkami, ktoré podľa nej prerazili dno nevkusu. Podobne aj tabuľa, osadená v cintoríne pri hroboch Maríny.

Podľa Igora Brossmanna sú však podobné sezónne hry na podporu cestovného ruchu, ako sú spomínané lavičky s postavičkami, úplne štandardné v historických mestách v Európe už roky. "Veľké farebné sovy alebo slony, alebo aj gumoví medvedíci v nadživotnej veľkosti pomáhajú podporiť turistický ruch, napríklad v jednom z najstarších UNESCO miest na svete Bath v Anglicku," uzatvára.