Rozčúlené matky na Slovensku odkazujú politikom: Nútite nás, aby sme sa úplne zodrali!

Naše mamy či staré mamy si veľmi dobre pamätajú časy, keď ženy-matky končili v zamestnaní ešte pred 60-kou. Za socializmu odchádzali do dôchodku už ako 53-ročné. Platilo, že čím viac detí vychovali, tým skôr sa dočkali penzie.

ROZHODNUTÉ: Na dôchodok budeme robiť oveľa dlhšie - ale nie všetci!

Dnes je všetko inak. Jednotný dôchodkový vek pre mužov aj ženy je 62 rokov, pričom skôr narodené ženy majú ešte šancu odísť do penzie o pár mesiacov skôr. Od januára 2017 sa dôchodkový vek predlžuje na 62 rokov a 76 dní, pričom každý rok k nemu pribudnú ďalšie desiatky dní - až kým sa postupne nedostane na hranicu 65 rokov.

Čo to znamená pre naše ženy - matky? Slovenky narodené po roku 1962 musia rátať s tým, že bez ohľadu na počet detí pôjdu do dôchodku rovnako ako chlapi!

Predĺžený dôchodkový vek sa netýka každého. Ktoré ženy pôjdu do penzie skôr?

A práve to poriadne naštvalo pracujúce ženy. Tvrdia, že výchova detí je riadna drina a ťažkú prácu do 65-tky nezvládne ani jedna z nich. Až 96 % čitateliek sa v našej ankete postavilo proti rovnakým podmienkam pre mužov aj ženy!

Anna: „Niektoré ženy sú už v 50-tke doslova zodreté. Akurát si môžeme šetriť na truhlu, lebo dôchodku sa nedožijeme. Je to hanba vláde."

Vladimíra: „Super, budeme za sebou ťahať infúzky, ruky sa nám budú triasť a môžeme posýpať buchty práškovým cukrom. Žena by mal ísť do dôchodku najneskôr v 57 rokoch.“

Tatiana: „Ženy na Slovensku nemajú slúžky ako ženy v Nemecku a Rakúsku, takže by mali ísť do dôchodku oveľa skôr. Všetko odkukávame zo západu, okrem platov.“

Ľubica: „33 rokov som pracovala a odvádzala dane. A teraz pôjdem žobrať. Skôr nájdem na Slovensku tisíc eur na chodníku ako politika, ktorému záleží na ľuďoch. Je to obrovská hanba.“

Marcela: „Pracujem od 18 rokov, popri tom som si spravila aj vyššie vzdelanie, a keď si predstavím, že túto drinu mám vydržať do 64 rokov, je mi do plaču.“

Podľa stavu platného do 31. decembra 2003 mala žena nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek:
• 53 rokov, ak vychovala 5 alebo viac detí
• 54 rokov, ak vychovala 3 alebo 4 deti
• 55 rokov, ak vychovala 2 deti
• 56 rokov, ak vychovala 1 dieťa
• 57 rokov

Ženám narodeným v období od 1. januára 1955 do 31. decembra 1961 sa ešte zníži dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí. O 8 rokov, od roku 2024 sa už nebude pozerať na deti, všetky ženy pôjdu do dôchodku rovnako. Pocítia to už dnešné 54-ročné matky a všetky mladšie. Presné údaje dnes ešte nikto nevie, k dispozícii sú len informatívne výpočty.

Podľa sociologičky Silvie Porubänovej je skorší odchod žien do penzie príjemným pozostatkom socializmu.

Prečo sa u nás zaviedol zvýhodnený dôchodkový vek pre ženy?
„Diferenciácia dôchodkového veku mužov a žien a v závislosti od počtu vychovaných detí sa u nás datuje od polovice 60-tych rokov. Vtedajší sociálny systém mal ambíciu vyrovnávať rozdiely a štát bol vnímaný ako veľká „fabrika“. Išlo teda o istý benefit pre tie ženy, ktoré niekoľkonásobným materstvom „prispeli viac“. V spomínanom čase už zároveň bolo nutné priznať zaostávanie v oblasti životnej úrovne oproti západným krajinám a malo sa za to, že viac budúcej pracovnej sily, teda zvýšená pôrodnosť, dopomôže k zníženiu týchto rozdielov."
Bola to pre ženy skutočne výhra?
„Dlhý čas strávený na materských a rodičovských dovolenkách a skorý odchod do dôchodku v konečnom dôsledku pre ženu znamenal výrazne nižší dôchodok. V súčasnosti je čosi také neakceptovateľné najmä strednými a vyššími príjmovými skupinami žien. Nie je náhodou, že v celej Európe sa aj z tohto dôvodu intenzívne rieši agenda zosúlaďovania pracovného, rodinného a osobného života, finančná a lokálna dostupnosť predškolských zariadení i otázky flexibilnej rodičovskej dovolenky pre ženy i mužov. Jedným z cieľov takýchto politík je práve predchádzanie feminizácie chudoby, vrátane nedôstojných a nepostačujúcich dôchodkov žien."
Mnohé ženy však tvrdia, že nezvládnu pracovať až do 65 rokov. Aj muži kritizujú zvyšujúci sa vek odchodu do dôchodku.
„Je to pochopiteľné. Ľudia, ktorí vstúpili na trh práce povedzme pred 40 rokmi, nemohli predpokladať dnešnú spoločenskú situáciu. Súčasná mladá generácia sa už pripravuje na svoj nielen pracovný život aj s vedomím samozrejmosti neskoršieho odchodu do dôchodku. S tým súvisí aj nutnosť individuálnych stratégií i plánovania zásadných životných rozhodnutí, vrátane permanentného osobného rastu, ale napríklad aj relaxu a regenerácie.“