So zvyšovaním dôchodkov sa roztrhlo vrece: Komu porastú penzie DVA, TRI či ŠTYRI RAZY?

Penzistom vzrástli v januári dôchodky o 11,8 percenta, teda o pravidelnú valorizáciu. Kto šiel do penzie od januára do júna, vyrátaný dôchodok mu Sociálna poisťovňa zvýšila o rovnakú sumu.

Čiže ak niekto požiadal o penziu v máji a jeho dôchodok mu vyšiel v sume 350 eur, prirátali mu k tejto sume aj zvýšenie o 11,8 percenta, teda o valorizáciu, takže dostáva 391,30 eura. Keďže odpracoval 30 rokov, suma jeho dôchodku je vyššia ako zákonom stanovená suma minimálneho dôchodku (365,70 eura).

Druhý raz sa tomuto penzistovi zvýši dôchodok už teraz v júli vďaka tzv. mimoriadnej valorizácii o 10,6 percenta na sumu 432,80 eura.
Prvýkrát dostane zvýšený dôchodok vyplatený v auguste.

,,Sociálna poisťovňa sumy dôchodkov automaticky prepočíta a rozhodne zo zákona, to znamená, že dôchodcovia nemusia o nič žiadať. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom augusta. Za obdobie od 1. júla 2023 do dňa splátky dôchodku v auguste 2023 bude vyplatený doplatok. Poberatelia dôchodkov sa nemusia obávať, zvýšená suma dôchodku im bude doplatená spätne od 1. júla 2023 bez ohľadu na to, kedy Sociálna poisťovňa o zvýšení sumy dôchodku rozhodne,“ priblížil postup hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky vyplácané k 1. júlu 2023, priznané od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023. ,,V roku 2023 sa tak všetky penzie zvyšujú dvakrát a do sumy dôchodku sa započíta každoročné zvýšenie od 1. januára, ktoré je v roku 2023 11,8 percenta a tiež mimoriadne zvýšenie od 1. júla 2023, ktoré je 10,6 percenta," dodal hovorca.

Príklad

Sociálna poisťovňa o starobnom dôchodku rozhoduje 15. augusta 2023 a priznáva ho od 1. marca 2023. K sume dôchodku, ktorá je 550 eur mesačne, bude patriť zvýšenie:

od 1. januára 2023 o 11,8 %, to znamená + 64,90 eur na 614,90 eur mesačne a

od 1. júla 2023 o 10,6 %, to znamená + 65,20 eur na 680,10 eur mesačne.

Valorizáciou všetkých druhov penzií sa ale zvyšovanie dôchodkov nekončí. Poslanci rozhodli aj o „rozmrazení“ súm minimálnych dôchodkov.

,,Sociálna poisťovňa prehodnotí sumu minimálneho dôchodkového príjmu seniora automaticky bez jeho žiadosti, vychádzať pri tom bude z výšky dôchodku po mimoriadnej valorizácii od 1. júla. Najskôr teda Sociálna poisťovňa zvýši pôvodný starobný dôchodok o 10,6 % a v ďalšom kroku porovná jeho výšku so stanovenou novou výškou penzijného minima a vyplatí dôchodcovi ten, ktorého suma bude pre poberateľa vyššia – a teda výhodnejšia,“ uviedol Martin Kontúr.

Pán Peter poberá za 45 odpracovaných rokov penziu k 30. júnu v sume 415 eur mesačne už aj s januárovou valorizáciou, čo je ale viac ako minimálny dôchodok v súčasnosti (teraz je to 410 eur) – a teda poberal riadny starobný dôchodok. Po mimoriadnom zvýšení od 1. júla bude suma jeho penzie 459 eur mesačne, teda porastie jeho dôchodok druhý raz.

Pretože od 1. júla je nová suma minimálneho dôchodku po „rozmrazení“ za 45 rokov 462,50 eura mesačne, Sociálna poisťovňa zvýši penziu pána Petra na sumu minimálneho dôchodku a bude tak dostávať penzijné minimum v sume 462, 50 eura mesačne. Jeho dôchodok tak tento rok porastie tretí raz.

A to ešte stále nie je všetko. Prvého októbra príde na ďalšie zvýšenie penzijného minima. Kým od júla je minimálna suma penzijného minima za 30 odpracovaných rokov 136 percent životného minima, od októbra to bude 145 percent. Rozhodli o tom opäť poslanci.

A keďže suma minimálneho dôchodku bude od októbra opäť vyššia, tak pán Peter bude dostávať namiesto 462,50 eura mesačne až 498,80 eura mesačne a jeho dôchodok tak porastie štvrtý raz.

,,V prípade starobných dôchodkov platí pravidlo, že dôchodky sa valorizujú o rast spotrebiteľských cien dôchodcov, teda takzvanú dôchodcovskú infláciu. Takáto valorizácia by dôchodcom mala garantovať zachovanie kúpnej sily. O výhodách a nevýhodách tejto metódy by sa dalo diskutovať, ale v horizonte jedného dvoch rokov určite platí, že dôchodcovia by si mali byť schopní kúpiť tie isté statky, ako doteraz. Vzhľadom na slabé výsledky ekonomiky to považujeme za štedrú valorizáciu, nad možnosti slovenských verejných financií," hovorí analytik Radovan Ďurana z INESS.

,,Nedávno bolo prijaté pravidlo, že namiesto každoročnej, pravidelnej valorizácie na začiatku roka, sa môže valorizácia presunúť už na 1. júla. Dôchodcovia si tým polepšili, získajú o 700 miliónov eur viac na úkor rozpočtu a pracujúcich," uviedol.

Valorizácia nie je totiž ani tak otázkou "dostatočnosti" ako primeranosti.

Podľa jeho slov minulý rok všetkým pracujúcim klesla reálna mzda priemerne o 5 percent. ,,Inak povedané, pracujúci prišli o kúpnu silu, môžu si kúpiť menej. Tento rok by mala ostať kúpna sila zachovaná, to znamená, že ostane naďalej v mínuse oproti roku 2021. Keby chcel štát zabezpečiť rovnakú kúpnu silu pracujúcich, musel by im znížiť daň z príjmu, alebo odvody," vraví Ďurana.

A práve zo zaplatených odvodov pracujúcich sa financujú starobné dôchodky. To pochopiteľne otvára medzigeneračnú otázku - mali by pracujúci, ktorí majú teraz "menej" prispievať viac, aby dôchodcovia nestratili kúpnu silu?

,,Odpoveď je v tomto prípade závislá od politického presvedčenia. Ľavica by tvrdila, že dôchodcovia už nemôžu pracovať, preto im musí spoločnosť "garantovať" to, čo im sľúbila. Pravicový pohľad by naopak tvrdili, že pokles kúpnej sily pracujúcich by mal byť zdieľaný aj dôchodcami. Predčasná valorizácia tak bol zjavne ľavicový manéver zvyšujúci zadĺženie štátu. Zvlášť v situácii, keď štát si musí požičať každé šieste euro (pomer deficitu a daňovo odvodových príjmov)," dodal analytik Radovan Ďurana.