Zdravá zmena či stratifikácia nemocníc mala priniesť kvalitnejšiu a bezpečnejšiu zdravotnú starostlivosť, viac odborníkov tam, kde sú potrební, aj menej prípadov, keď sa pacienti po zákroku museli vracať do nemocnice, lebo niečo nebolo v poriadku. Mať pôrodníka či chirurga čo najbližšie je síce pohodlné, no ak odborník nerobí zákroky s dostatočnou pravidelnosťou, „vyjde z cviku“ a to môže byť pre pacienta nebezpečné.

Preto aj jednou z hlavných zmien stratifikácie mala byť špecializácia nemocníc. Inými slovami, nie v každej nemocnici by sa robilo všetko, ako je to do veľkej miery dnes. Obavy zo zatvárania nemocníc tiež neboli celkom namieste. Nemocnice sa nemali zatvárať, meniť sa malo ich využitie. Napríklad, ak by sa zistilo, že na kardiochirurgii v malom okresnom meste robia len pár operácií ročne, zriadilo by sa namiesto nej oddelenie na doliečovanie pacientov po operáciách a odborníkov by presunuli na väčšie pracovisko do najbližšieho krajského mesta.

Nemocnice sa po zmene nemali zatvárať, dostali by len nové zameranie.
Zdroj: shutterstock

O tom, že reforma je potrebná, je presvedčený aj zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar. „Lebo je predpoklad, že sa ňou zvýši kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, narastú zdroje na lôžko a personál, zlepší sa efektívnosť a dosah na finančnú udržateľnosť zdravotníckeho systému,“ povedal odborník.

 

Hoci reformu napokon formálne stiahol premiér Peter Pellegrini, ten bol paradoxne jej podporovateľom. Zákon však narazil najmä na odpor šéfa Smeru-SD Roberta Fica, ktorý viackrát zopakoval, že pár mesiacov pred voľbami nemá chuť podporovať také veľké zmeny. „Ak jediným viditeľným výsledkom stratifikácie bude, že štyri mesiace pred voľbami sa budú rušiť nemocnice, tak ako politický líder strany mám nejakú mieru zodpovednosti,“ vyhlásil v minulosti Fico.

Katarína (60), Michalovce: „Nepáči sa mi, že ľudia z menších miest musia cestovať aj niekoľko desiatok kilometrov do plne vybavenej a personálne zabezpečenej nemocnice. Nie je to fér najmä k starším ľuďom, ktorí zdravotnú pomoc vyhľadávajú pre svoj vek častejšie.
Zdroj: dp

Po tom, čo vláda reformu definitívne stopla, ministerka Andrea Kalavská ponúkla svoju funkciu. „Dnešným dňom reforma stratila nádej počas tejto vlády. Je nevyhnutné robiť niečo s nemocnicami a ambulanciami. Dúfam, že tento materiál si osvojí ďalšia vláda a niečo so zdravotníctvom spravia,“ povedala šéfka rezortu zdravotníctva. Po následnom rozhovore s premiérom Pellegrinim ešte váhala, no v pondelok definitívne oznámila, že podá demisiu.

Hoci oficiálna reforma sa nekoná, k čiastočným zmenám predsa len dôjde. Iniciatívy sa chopili zdravotné poisťovne, ktoré už nemocniciam nastavujú vlastné hodnotiace kritériá a tým zariadeniam, ktoré nebudú mať ročne dostatok zákrokov, jednoducho prestanú platiť. „Na vytvorenie vlastných hodnotiacich kritérií ústavných zdravotníckych zariadení, tzv. EBHR limitov, pristúpila VšZP z dôvodu chýbajúcej legislatívy súvisiacej so stratifikáciou nemocníc,“ informovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Zuzana Štukovská. Poisťovne tak chcú prinútiť nemocnice, aby fungovali efektívnejšie.

Elizabeth (28), Košice: „Som zdravotníčka a aj preto by som bola najradšej, keby aj v menších mestách konečne boli postavené kvalitné nemocnice s vynikajúcim vybavením a dobrými odborníkmi. Toto na Slovensku veľmi chýba.
Zdroj: dp

O čo prídu pacienti >>