Zuzana († 45) a Paťka († 8) nezomreli dobrovoľne! Dohnal ich k tomu svojou ľahostajnosťou štát

Obrovské nešťastie zasiahlo blízkych, ale aj celú obec. „Mnohí z nás, ktorí rodinu osobne poznáme, sme boli nielen myšlienkami pri Zuzke s Paťkou, ale aj pri ich najbližších. Obrátili sme sa s prosbou o pomoc na Komunitnú nadáciu Liptov, ktorá poskytla transparentný účet na pomoc rodine. Po Zuzane ostali ešte dcéra Lucka (9) a synček Šimonko (5). Zuzka a Paťka boli nielen našimi spoluobčiankami, boli našimi slniečkami, s ktorými sme sa denne stretávali a ktoré sme mali radi,“ napísala aj obec na sociálnej sieti.

Zradné môže byť práve to, že navonok sa nemusí človek, ktorý prežíva zúfalstvo a beznádej, nijako prejavovať. „Zo zverejnených informácií je iba jasné, čo sa stalo a kto sú ľudia, ktorým sa to stalo. Všetko ostatné – o mame a o súvislostiach, ktoré boli v pozadí – tie sa aktuálne vyšetrujú. Z informácií sa mi chce komentovať iba zverejnené vyjadrenie starostu, že obe boli v dedine slniečka. ,Slniečkovosť' na maminej tvári skrývala akúsi drámu v jej duši, ktorá ňou bola, pred verejnosťou a okolím slniečkovosťou prekrytá, pod ňou ukrytá. Teda odkaz všetkým je: keď má niekto postihnuté dieťa, treba vedieť, že to je pre rodiča zväčša traumatizujúci fakt a rodič v ktorejsi časti svojej duše aj trpí,“ hovorí psychológ Tibor Hrozáň.

Na nedostatočnú pozornosť štátu roky upozorňuje aj úrad komisára pre občanov so zdravotným postihnutím. Ako uviedla komisárka Zuzana Stavrovská, nepozná detaily ani okolnosti prípadu a nedovolí si vyvodzovať závery. „Pravidelne počas prešetrovania podnetov počúvame o neľahkých osudoch rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj rodín s dospelým členom so zdravotným postihnutím. Tieto rodiny sa v mnohých prípadoch ocitajú vo veľmi náročnej finančnej, sociálnej a celkovej životnej situácii. Aj preto je tu náš úrad,“ dodala Zuzana Stavrovská.

Aj podľa sociologičky Zuzany Kusej ľudia, ktorí sa starajú o hendikepovaného príbuzného, musia prekonávať ťažkosti, ktoré si my, čo tieto problémy nemáme, nedokážeme predstaviť. „Títo ľudia bojujú s finančnými problémami aj predsudkami, čo je veľmi vyčerpávajúce a ťažké. Majú toľko starostí, ktoré rodina sama nedokáže uniesť. Navyše sa často stane, že sa rodina rozpadne a rodič ostáva sám s dieťaťom,“ pripomína sociologička a upozorňuje, že takéto dieťa navyše potrebuje mnoho zdravotníckych a hygienických pomôcok, ktoré pohltia väčšiu časť príjmu.

Prípad Zuzany a jej dcéry Paťky sa možno takto tragicky skončil nemusel, keby mala rodina vytvorené podmienky na to, aby sa lepšie vedela postarať o svoje postihnuté dieťa. V tejto súvislosti sme oslovili aj viaceré ministerstvá s otázkou, či a ako plánujú zlepšovať prostredie pre ľudí, ktorí žijú v ťažkých podmienkach. „V prvom rade ide o veľkú ľudskú tragédiu. Z našej strany boli navrhnuté a vyplácané všetky možné príspevky, kompenzácie a formy pomoci, ktoré vyplývajú zo zákona. Ministerstvo práce zriadilo na účely podpory a pomoci rodinám pilotný projekt Rodinných poradní, ktoré v nasledujúcich rokoch otvoríme v počte 46 po celom Slovensku, a tie budú určené na riešenie a pomoc v takýchto krízových situáciách,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa rezortu práce Natália Jachym Holubová.

„Dlhodobým zámerom rezortu školstva je vytvoriť prostredie naklonené inkluzívnemu vzdelávaniu, motivujúce školy stať sa inkluzívnymi a zároveň motivujúce rodičov, aby vnímali inkluzívne školy ako primárnu možnosť na vzdelávanie svojich detí,“ doplnil tlačový odbor rezortu školstva.

Smrť mamičky s dcérkou nenechala chladnú ani prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Tragédia na Liptove musí byť naozaj mementom, že rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením potrebujú od nás oveľa väčšiu podporu a pozornosť,“ napísala na sociálnej sieti.

Silný odkaz vyslovila po tragédii aj bývalá poslankyňa Jana Žitňanská, ktorá dlhodobo bojuje za práva zdravotne znevýhodnených ľudí. „Niekde som zachytila, že žena ,dobrovoľne ukončila svoj život, ako aj život svojej dcérky, ktorá mala zdravotné postihnutie. Nie, nebolo to dobrovoľné. Tento štát, jeho ľahostajnosť, nevšímavosť ju tam dohnali. Koľko ešte takýchto zúfalých činov potrebujú niektorí politici a verejní činitelia a úradníci vidieť, aby sa zobudili? Keď som v minulosti dávala do parlamentu zákony, ktoré aspoň čiastočne mohli pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením a ich rodinám, väčšina v parlamente to odignorovala. Keď som tak opakovane robila v ostatné roky, zákony prešli, no niektorí kolegovia frflali, že čo zasa chcem a že či už nestačilo. A počula som aj to, že svojimi návrhmi príliš zaťažujem štátny rozpočet. Prosím, nedovoľme ďalšie takéto tragédie,“ uviedla na sociálnej sieti.

Tragédia otriasla Slovenskom aj 26. septembra 2015, keď v Poprade otec odpojil svojho syna Dominika od životne dôležitých prístrojov. Dominik († 24) trpel detskou mozgovou obrnou, nikdy nestál na vlastných nohách, bol bezvládny a celé dni trávil v posteli. Mladíka držal pri živote dýchací prístroj. Otec však ventiláciu odpojil a nechal ho umrieť. Stalo sa tak potom, ako Dominikovu mamu hospitalizovali na psychiatrii. Vlani súd rozhodol, že otec síce odpojil syna od prístrojov, ale nebol to úmysel zabiť. Tento čin bol prekvalifikovaný na usmrtenie z nedbanlivosti. Rozsudok predstavoval trest 8 mesiacov a 22 dní, čo zodpovedalo času, ktorý strávil vo väzbe.

Prečítajte si tiež: