Katastrofálny stav potrubí na Slovensku: Pozrite sa, kde tiká časovaná BOMBA!

Príčinou incidentu, po ktorom skončil v nedeľu obľúbený park pod vodou a časť Petržalčanov bez vody, bola havária starého potrubia DN 800 z vodného zdroja Pečniansky les. Z prasklín sa voda valila na všetky strany. Najstarší verejný park v Európe sa tak za niekoľko minút ocitol celý pod vodou, stovkám domácností v Petržalke načas vyschol vodovodný kohútik.

Ako nášmu denníku potvrdil riaditeľ komunikácie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Podstupka, príčinou poruchy bola prasklina na viac ako 50-ročnom potrubí. To malo byť podľa dokumentácie celé z ocele, skutočnosť však bola iná. „Haváriu spôsobil priečny zlom na potrubí z roku 1971. Podľa projektovej dokumentácie malo byť toto potrubie z ocele, ale priamo na mieste sme zistili, že bolo vybudované zo sivej zliatiny, ktorá je za určitých okolností náchylná na tento typ porúch. Sivá zliatina sa zvykne po 40 rokoch lámať. Vôbec tam byť nemala,” povedal Podstupka. Ak by bolo celé potrubie z ocele, ako sa píše v dokumentácii, škody by neboli také rozsiahle. „Možno by tam vznikla nejaká puklina a tieklo by to úplne inak. Nevieme, prečo tam bola tá liatina, podľa dokumentácie tam mala byť oceľ,” zdôrazňuje.

Vodári budú zrejme musieť opraviť nielen poškodenú časť, ale dlhší úsek. „Kamerovým systémom chceme skontrolovať úsek pod aj nad haváriou, aby sme si overili, kde eventuálne môžu vzniknúť také hluché miesta na potenciálnu druhú opravu. Dúfam, že tento týždeň budeme mať úplne jasno vo všetkom,” povedal nám deň po nešťastí priamo na mieste generálny riaditeľ a predseda predstavenstva BVS Peter Olajoš.

Nejde pritom o prvý prípad, keď v Bratislave zaliala ulice voda z pokazeného potrubia so skrytou chybou. „Toto je už druhý prípad, keď sme našli na potrubí, ktoré malo byť podľa papierovej dokumentácie oceľové, jeden kúsok spravený zo sivej zliatiny. Prvýkrát sa to stalo pred piatimi rokmi v Bratislave na Bojnickej ulici. V tom čase sa na to zrejme nedohliadalo, jeden kúsok im chýbal, tak tam dali, čo tam mali v tom čase,” hovorí Podstupka. Keďže skoro všetky vodovodné potrubia, ktoré sa nachádzajú pod Bratislavou, sú staré, rovnaký scenár sa môže hocikedy zopakovať. Životnosť niektorých potrubí, prevažne tých väčších, je 30 až 40 rokov. No ak je kvalitne urobená liatina, potrubie vydrží aj oveľa viac.

Podobný scenár sa pritom môže odohrať hocikde inde na Slovensku. Havárie sa obávajú aj na Liptove. „V prípade poruchy na  privádzacom vodovodnom potrubí s priemerom DN 500, ktorý je v správe Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Liptovský Mikuláš, môže nastať podobná situácia, aká bola pri havárii v Bratislave, keď voda zaplavila Sad Janka Kráľa,” potvrdil nám generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Matej Géci.

To, že na Slovensku je situácia s vodovodnými potrubiami vážna, potvrdil aj šéf kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Obce na opravu často nemajú peniaze. „Z reprezentatívneho prieskumu ZMOS vyplýva, že realita pri vodovodoch, kanalizáciách a čistiarňach odpadových vôd je horšia ako pôvodné odhady. Problémom sú hlavne financie. Až 67,7 percenta starostov a primátorov z prieskumu tvrdí, že problémom je nedostatočný objem finančných prostriedkov vo zverejňovaných výzvach,“ priblížil Kaliňák.

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky potrebuje Slovensko na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií viac ako 4,6 miliardy eur. Podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027 je potrebné investovať do obnovy objektov verejných vodovodov viac ako dve miliardy eur.  „Ohrozené sú hlavne tie časti sietí, ktoré boli budované pred 60 a viac rokmi. Tiež veľkokapacitné privádzače vody od vodných zdrojov a vodojemov, na ktoré pôsobí vysoký tlak vody v potrubí. Súčasným cieľom vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov je postupná plánovaná obnova sietí, k čomu nám pomáha aj nová slovenská legislatíva,” pripomína Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.