Ako hovorí Bruno Rudinský, lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja, aj ľudia v bielych plášťoch starnú. Časť z nich napriek veku ordinuje, pretože nemá kto prebrať ich ambulancie a starať sa o pacientov. Denník Plus JEDEN DEŇ deň oslovil všetky župy s otázkou, koľko ambulantných lekárov im v krajoch chýba. Naše zistenia však nepotešia.
Keď pred dvoma rokmi poslanci schválili reformu zdravotníctva, hovoril premiér Eduard Heger (OĽaNO) o „veľkom dare občanom od vlády a parlamentu“. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) sľuboval, že peniaze pôjdu nielen do nemocníc, ale aj do ambulancií.
KOĽKO LEKÁROV CHÝBA V JEDNOTLIVÝCH KRAJOCH ZISTÍTE V GALÉRII
Priemerný vek lekárov sa však neznižuje. Samosprávne kraje sa už teraz pasujú s tým, že ľudia zostanú bez lekára prvého kontaktu a nebude mať kto ošetriť ani deti. Dobrá správa je, že je dostatok zubárov. Len, ako upozorňuje Michal Hudák z košickej župy, sústreďujú sa najmä v mestách, a tak sú regióny bez zubárov. Priam tragická je situácia s pediatrami a tzv. obvoďákmi, samostatnou kapitolou sú špecialisti. „Situácia v ambulantnom sektore odráža celkovú situáciu v slovenskom zdravotníctve,“ konštatuje Tomáš Szalay, lekár Bratislavského samosprávneho kraja.
Kritický nedostatok lekárov je v každej jednej župe
V tejto župe majú polovicu lekárov v dôchodkovom veku. Tak ako všade chýbajú pediatri aj všeobecní lekári. Szalay hovorí aj o dlhých čakacích lehotách u viacerých špecialistov. „Už pred pandémiou sme čelili problémom s dostupnosťou starostlivosti, so starnutím zdravotníkov a pandémiou sa kolaps len urýchlil,“ dodáva.
Za špecifikum Bratislavského kraja považuje vyššiu cenovú hladinu. „Je tu drahšia pracovná sila, drahšie nájmy, drahšie byty. Úhrada z verejného zdravotného poistenia je však rovnaká v Bratislave ako v Snine,“ upozorňuje Szalay s tým, že pre väčšinu lekárov v hlavnom meste je výhodnejšie otvoriť si ambulanciu na priamu platbu, teda bez zmluvy so zdravotnou poisťovňou.
V Trenčianskom samosprávnom kraji je priemer všeobecných lekárov 58 a pediatrov 61 rokov. Najstaršími okresmi sú podľa hovorkyne župy Lenky Kukučkovej Prievidza a Trenčín. „Z dlhodobého hľadiska pociťujeme nedostatok všeobecných lekárov, pretože tých, ktorí končia prevádzku svojich ambulancií, reálne nemá kto nahradiť. V okrese Prievidza za posledné štyri mesiace ukončili činnosť traja všeobecní lekári pre dospelých,“ spresňuje.
Žilinská župa má podobný problém. Lekári odchádzajú do dôchodku, mladým sa do ambulancií nechce, najmä v odľahlých regiónoch a menších mestách. „Evidujeme postupné ,vymieranie´ všeobecných ambulancií prioritne v odľahlých lokalitách,“ vysvetľuje Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva v župe.
