Ambulancie na Slovensku vymierajú: Na východe hovoria o KOLAPSE, kde chýba najviac lekárov?

Ako hovorí Bruno Rudinský, lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja, aj ľudia v bielych plášťoch starnú. Časť z nich napriek veku ordinuje, pretože nemá kto prebrať ich ambulancie a starať sa o pacientov. Denník Plus JEDEN DEŇ deň oslovil všetky župy s otázkou, koľko ambulantných lekárov im v krajoch chýba. Naše zistenia však nepotešia.

Keď pred dvoma rokmi poslanci schválili reformu zdravotníctva, hovoril premiér Eduard Heger (OĽaNO) o „veľkom dare občanom od vlády a parlamentu“. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) sľuboval, že peniaze pôjdu nielen do nemocníc, ale aj do ambulancií.

Priemerný vek lekárov sa však neznižuje. Samosprávne kraje sa už teraz pasujú s tým, že ľudia zostanú bez lekára prvého kontaktu a nebude mať kto ošetriť ani deti. Dobrá správa je, že je dostatok zubárov. Len, ako upozorňuje Michal Hudák z košickej župy, sústreďujú sa najmä v mestách, a tak sú regióny bez zubárov. Priam tragická je situácia s pediatrami a tzv. obvoďákmi, samostatnou kapitolou sú špecialisti. „Situácia v ambulantnom sektore odráža celkovú situáciu v slovenskom zdravotníctve,“ konštatuje Tomáš Szalay, lekár Bratislavského samosprávneho kraja.

V tejto župe majú polovicu lekárov v dôchodkovom veku. Tak ako všade chýbajú pediatri aj všeobecní lekári. Szalay hovorí aj o dlhých čakacích lehotách u viacerých špecialistov. „Už pred pandémiou sme čelili problémom s dostupnosťou starostlivosti, so starnutím zdravotníkov a pandémiou sa kolaps len urýchlil,“ dodáva.

Za špecifikum Bratislavského kraja považuje vyššiu cenovú hladinu. „Je tu drahšia pracovná sila, drahšie nájmy, drahšie byty. Úhrada z verejného zdravotného poistenia je však rovnaká v Bratislave ako v Snine,“ upozorňuje Szalay s tým, že pre väčšinu lekárov v hlavnom meste je výhodnejšie otvoriť si ambulanciu na priamu platbu, teda bez zmluvy so zdravotnou poisťovňou.
V Trenčianskom samosprávnom kraji je priemer všeobecných lekárov 58 a pediatrov 61 rokov. Najstaršími okresmi sú podľa hovorkyne župy Lenky Kukučkovej Prievidza a Trenčín. „Z dlhodobého hľadiska pociťujeme nedostatok všeobecných lekárov, pretože tých, ktorí končia prevádzku svojich ambulancií, reálne nemá kto nahradiť. V okrese Prievidza za posledné štyri mesiace ukončili činnosť traja všeobecní lekári pre dospelých,“ spresňuje.

Žilinská župa má podobný problém. Lekári odchádzajú do dôchodku, mladým sa do ambulancií nechce, najmä v odľahlých regiónoch a menších mestách. „Evidujeme postupné ,vymieranie´ všeobecných ambulancií prioritne v odľahlých lokalitách,“ vysvetľuje Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva v župe.

Prešovský samosprávny kraj má v súčasnosti 50 percent obvoďákov starších ako 60 rokov, v rovnakej vekovej kategórii je aj 40 percent pediatrov. „To znamená, že v horizonte obdobia dvoch nasledujúcich rokov hrozí, že približne polovica ambulancií primárneho kontaktu nebude schopná ďalšej prevádzky z dôvodu odchodu lekárov do zaslúženého dôchodku,“ varuje hovorkyňa župy Daša Jeleňová. Tvrdí, že v niektorých okresoch už možno hovoriť aj o kolapse. Najvyhrotenejšia je situácia v okrese Sabinov, kde majú 61 percent lekárov 60- a viacročných. V Humennom je takých 58 percent. Ešte horšie je to v okresoch Bardejov a Levoča so 71 percentami lekárov v preddôchodkovom a dôchodkovom veku. Nelichotivé prvenstvo patrí Svidníku, kde majú takých až 77 percent lekárov.

Situácia je zlá, hodnotí stav v Banskobystrickom kraji hovorkyňa župy Lenka Štepáneková. „Lekári chýbajú prakticky vo všetkých okresoch kraja,“ objasňuje s tým, že priemerný vek lekárov je 55 rokov, približne tretina je staršia ako 65 rokov. „Títo do piatich rokov zrejme už ordinovať nebudú a situácia sa tak ešte zhorší,“ podčiarkuje.

Michal Hudák z Košického samosprávneho kraja upozorňuje, že majú veľký problém so špecialistami. „Pacient nie je schopný po odchode lekára do dôchodku, ukončení činnosti či jeho úmrtí nájsť si nového lekára,“ hodnotí situáciu. Priemerný vek lekára pre dospelých je 57 rokov. Nad 61 rokov majú 46,6 percenta lekárov. Medzi pediatrami je takých 55 percent.

Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský tiež pridáva čísla do nelichotivého obrazu: v dôchodkovom veku majú 182 lekárov, čo je 50,13 percenta z celkového počtu lekárov pre dospelých a pediatrov. Až 19 lekárov pre dospelých chýba v okrese Nitra, v Leviciach 13 a v Komárne majú 11 neobsadených miest.

Trnavská župa vie presne, že by potrebovala ešte 84 lekárov. Pre dospelých chýba najviac obvoďákov v okrese Trnava – 14, Dunajská Streda – 13 a Galanta – 10. Šesť pediatrov by potrebovali v Trnave, päť v Senici, v ďalších okresoch po štyroch a troch. Z 1 062 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je 438 62- a viacročných.

Keďže pomoc od štátu je nedostatočná, kraje naprieč celým Slovenskom začali konať na vlastnú päsť. Zhodujú sa v tom, že urobia čokoľvek, len aby si udržali súčasných lekárov a získali nových. Vlani napríklad Trnavská župa otvorila nové stredisko, čiže sa stala poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Majú tam ambulanciu lekára pre dospelých, otvorili aj kardiologickú ambulanciu. V Nitre zas pomáhajú lekárom, ktorí si otvárajú buď novú ambulanciu, alebo sa snažia ju obnoviť po predchodcovi, cez tzv. dotačný systém. Dotačnú schému plánuje predstaviť krajským poslancom aj Košická župa a vlastné krajské ambulancie zakladá aj Banskobystrický kraj.

Lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay upozorňuje, že ešte väčší problém ako nedostatok lekárov sú chýbajúce sestry. „A to nielen v nemocniciach, ale aj v ambulanciách,“ podčiarkuje. Bratislavská župa má v tomto smere extra problém. „Náš kraj susedí bezprostredne s Rakúskom, kde sú podmienky pre sestry výrazne atraktívnejšie,“ podotýka. Upozorňuje, že ambulancia dokáže ako-tak fungovať bez sestry. „Ale neefektívne, so zníženou kapacitou,“ dodáva Szalay.