Zemetrasenie na východe bolo najsilnejšie od roku 1930. Kedy a aké boli tie ďašie?

Pondelkové zemetrasenie s epicentrom v katastri obce Ďapalovce (okr. Vranov nad Topľou) malo po manuálnom upresnení lokálne magnitúdo veľkosť Ml 4,9.

Epicentrum bolo od centra obce Ďapalovce vzdialené len 1,3km, od okresných miest Vranov nad Topľou 22 km a Humenné19,5 km. „Prvé odhady hĺbky hypocentra, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 4-18 km, treba považovať za predbežné. Spresniť ju môže len detailná analýza seizmických záznamov najmä z blízkych seizmických staníc,“ vysvetľuje riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás.

Podľa informácií z Ďapaloviec a okolitých obcí sú na budovách hlásené materiálne škody, aj veľkého rozsahu s narušením statiky alebo deštrukciou nosných stien objektov. Poškodenie závisí od typu, kvality stavby a aj geologického zloženia podložia v mieste stavby. „Ľudia posielajú vyplnené makroseizmické dotazníky, ktoré sú k dispozícii na webovej stránke www.seismology.sk. Doručených je už viac ako 1842 hlásení zo 449 lokalít, najmä z východného Slovenska, ale aj stredného a ojedinele aj západného Slovenska, do vzdialenosti min. 200 km od epicentra, čo sú overené pozorovania v počte viac ako jedno,“ konštatuje vedec.

Dotazníky a dokumentácia škôd sú nevyhnutným podkladom pri určení stupňov makroseizmickej intenzity (I°) podľa Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98, ktorá bude slúžiť aj poisťovniam pri posúdení škodových udalostí v oblastiach nad I° = 6°. Pri veľkosti zemetrasenia možno očakávať, že makroseizmické účinky dosiahnu na niektorých zastavaných miestach až 7. stupeň z 12-stupňovej Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98.

Vzhľadom na rozsah zemetrasenia ústav nasadil priamo v teréne tri tímy odborníkov. „Naši pracovníci zbierajú a analyzujú údaje z dočasne umiestnených seizmometrov a dokumentujú pozorované účinky zemetrasenia. Informácie budeme ďalej aktualizovať a spresňovať aj na základe terénnych zistení,“ dodal Madarász.

Z historického pohľadu na veľkosť zemetrasenia sa pondelkové zemetrasenie zaraďuje medzi 15 až 20 najväčších zemetrasení na našom území od roku 1443. V rámci východného Slovenska ide o najsilnejšie zemetrasenie od roku 1914 (Giraltovce a okolie) a v porovnaní s celým Slovenskom o najsilnejšie zemetrasenie od roku 1930 (oblasť Dobrej Vody na severe Malých Karpát).