ŠOK KOĽKO EUR stratí slovenská domácnosť na inflácii? Odborníci VARUJÚ, môžete prísť o TISÍCE!

Vysoké zdražovanie Slováci pociťujú najmä pri drahších potravinách, energiách, v službách alebo doprave. Pomôcť chce aj vláda. Proti rastúcim cenám potravín a alarmujúcim výdavkom na živobytie ohlásili premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) jednorazové navýšenie platov všetkým zamestnancom verejnej správy, napríklad aj učiteľom. V septembri by si mali prilepšiť vo forme 500-eurových bonusov.

Minulý týždeň v stredu zas poslanci vládnych strán OĽaNO a Sme rodina spolu s Kotlebovou ĽSNS a niekoľkými nezaradenými poslancami prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a schválili balíček Matoviča, ktorý po kritike ekonómov zmenil meno z protiinflačného na prorodinný. Niektoré jeho časti však nadobúdajú platnosť až k 1. januáru 2023. Od júla sa tak zvýšia prídavky na dieťa z 25,88 eura na 30 eur a daňový bonus z 23,57 až 47,14 eura (podľa veku dieťaťa) na 70 eur pre deti do 15 rokov a 40 eur nad 15 rokov. Bude to však stačiť? Májová medziročná miera inflácie sa pevne drží na úrovni 12,6 percenta a prognózy doposiaľ neveštia nič dobré.

Ceny potravín boli medziročne drahšie až o 16 percent, náklady na bývanie, ktoré tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch domácností, o 15,6 percenta, za pohonné látky si domácnosti priplácali medziročne o 36,8 percenta viac. „Domácnosti musia počítať približne so 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe. Vieme pritom, aké ťažké je požiadať o 100-eurové zvýšenie čistého príjmu. No práve k tomu by museli pristúpiť, ak by si chceli udržať životnú úroveň len v oblasti bežných výdavkov,“ tvrdí Peter Gurecka z PARTNERS, odborník na osobné financie.

Zároveň upozorňuje na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často. „Pri týchto položkách sme citlivejší a infláciu pociťujeme dvoj- až trojnásobne vyššie oproti skutočným údajom. Potraviny, náklady na bývanie a doprava sú v reálnom živote ťažšie ovplyvniteľné výdavky, ktoré nevieme presunúť do budúcnosti alebo úplne vyradiť z nášho spotrebného koša. A to je ďalší dôvod, prečo bude pocitová inflácia rásť,“ varuje odborník a vyzýva domácnosti k väčšej ostražitosti pri výdavkoch. „Je to ideálny dôvod na vytvorenie nových finančných návykov, ktoré nám pomôžu v jednotlivých oblastiach finančného života ušetriť,“ dodáva.

Okrem toho zanecháva rekordná inflácia dlhodobejšie škody na osobných financiách. „Značné straty pocítia domácnosti aj pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch,“ upozorňuje odborník na investovanie z Partners Maroš Ovčarik.

Najväčším a dlhodobým problémom je vysoká suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na bežných vkladových produktoch. „Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným príjmom 922 eur v čistom môže držať v rezerve a na životných úsporách v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11 064 eur. Miera úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 percenta, hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1 394 eur nižšia,“ upozorňuje Maroš Ovčarik. Odporúča preto presunúť časť úspor do investičných produktov.

Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú podľa analýzy narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových produktoch, ale aj zvyšujúce sa ceny nehnuteľností. Pred letom si množstvo Slovákov z obavy, že ceny nehnuteľností pôjdu ešte vyššie, zobrali na krk úvery, pričom väčšina z nich sa zadlžila bankám aj na 30 rokov.

Podľa analytika Mateja Dobiša z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o 23,3 percenta. Znamená to, že aj hypotekárne úvery budú pre domácnosti značnou záťažou. „Inflácia nepôsobí na úrokové sadzby v bankách priamo, patrí však medzi sledované ukazovatele pre centrálnu banku, ktorá svojím nástrojom zvyšovania základnej úrokovej sadzby dokáže v komerčných bankách spôsobiť ich zdražovanie. Aj keď ECB prvé zvýšenie sadzieb ešte len avizuje na júl 2022, banky už preventívne svoje sadzby upravili,“ vysvetľuje analytik.

Priemerná výška hypotéky slovenskej domácnosti je pritom 90 000 eur. Rozdiel na mesačnej splátke pri zvýšení úrokovej miery z 1 percenta na 3 percentá tak predstavuje približne 97 eur.
V čase alarmujúcej inflácie trpia podľa odborníkov najviac dôchodcovia. Spotrebný kôš vybraných skupín domácností, ako sú práve dôchodcovia, je podľa Petra Gurecku ešte viac vystavený následkom inflácie a kľúčové položky, ako nárast cien potravín a nákladov na bývanie, môžu spôsobiť skutočný spotrebný šok, a teda výrazný nárast bežných životných nákladov.

„Potraviny a náklady na bývanie pri tejto skupine obyvateľstva tvoria takmer 60 percent spotrebných výdavkov, pri ľuďoch s nižším ako priemerným dôchodkom je to dokonca ešte viac,“ uzatvára. Odborníci na financie z PARTNERS a analytik z Finančného kompasu vystavili slovenským domácnostiam inflačný účet. Podľa neho domácnosť s priemerným príjmom môže ročne stratiť vyše 4 175 eur, čo je takmer 348 eur mesačne.

Prečítajte si tiež: