Syfilis, záškrt či osýpky hlásia návrat! Budú nás "kosiť" zabudnuté choroby? Takáto je pravda!

Čoraz menej očkovaných detí, ale aj klimatické zmeny prispievajú k návratu nebezpečných, často už vyhubených chorôb. Navyše, baktérie sú čoraz odolnejšie voči antibiotikám, čo znamená, že toto prevratné liečivo je ohrozené, varoval nedávno portál Politico. Rozvinuté krajiny dokázali vyhubiť mnoho epidémií vďaka očkovaniu a zavádzaniu účinných liekov. V 21. storočí sa ale karta obrátila. Na scénu sa vrátili syfilis, osýpky, dna, lepra aj malária.

O viac ako polovicu vzrástol u nás počet chorých na syfilis a blíži sa, v rámci 18-ročného sledovania, k rekordnému číslu. Prevažujú novonakazené osoby, medzi 25 a 34 rokov, dominuje Bratislavský kraj. Aj na to poukazujú najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií. „V roku 2022 bolo nahlásených 443 prípadov syfilisu. Oproti roku 2021 (294 prípadov) vzrástol počet prípadov o 50,7 %. Pokiaľ ide o pohlavie, je evidentná prevaha infikovaných mužov (73 %),“ približuje štatistiku hovorkyňa centra Veronika Daničová. „Pri syfilise hovoríme o sexuálne prenosnej infekcii. Ochorenie prebieha v niekoľkých fázach, podľa ktorých sa líšia aj jednotlivé príznaky. Pacient sa však môže infikovať a roky nemusí o tom vôbec vedieť,“ približuje ochorenie Elena Gaboňová, riaditeľka odboru laboratórií Agellab. „Práve počas prvej fázy dochádza k najčastejšej nákaze, kedy sa baktéria prenesie z človeka na človeka. Mýtom je, že syfilisom sa môžeme nakaziť na toalete, v bazéne či používaním spoločného riadu,“ približuje Gaboňová.

Spoliehať sa na to, že situácia sa vyrieši sama sa však nevyplatí. „Až tretina pacientov, u ktorých nebol syfilis riešený, sa choroba dostáva do štádia, kedy vážne poškodzuje mozog, cievy, nervy, oči či pečeň, spôsobuje trvalé následky či dokonca smrť,“ zdôrazňuje Gaboňová.

Avšak nie je to len Slovensko, ktoré sa borí s týmto problémom. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO bolo v roku 2020 celosvetovo zaregistrovaných 7,1 milióna nových prípadov syfilisu. Vysoké prírastky chorých hlási Británia, ale aj Portugalsko, Kanada či Austrália. Experti to vysvetľujú predovšetkým stále väčšou záľubou v cestovaní a sexuálnou turistikou.

V Poľsku vyčíňa baktéria rodu Legionella, ktorá má na svedomí už desiatky mŕtvych. Legionelly sa bežne vyskytujú aj v našich potrubiach. Väčšinou nejde o množstvo, ktoré môže ohroziť zdravie. A to dokonca ani v prípade, keď už sa vo vode baktérie premnožili a dôjde k požitiu kontaminovanej vody. Nebezpečná legionárska choroba je vyvolaná až vdýchnutím legionell. V boji s nimi je dôležitá prevencia. Ak máte bojler, najjednoduchším spôsobom, ako zabrániť množeniu legionelly je nastavenie automatického prehriatia bojlera. Teploty presahujúce 80 °C už sú pre baktériu smrteľné.

Osýpky sú jednou z najnákazlivejších ľudských chorôb, na ktorú do vynájdenia vakcíny zomierali milióny ľudí. To sa však zmenilo, keď John Franklin Enders vyvinul vakcínu. Ale keďže je táto choroba naozaj nákazlivá, musí byť imunita na úrovni 95 percent, aby sa nákaza nešírila.

Ľudia v súčasnosti tieto hodnoty nedosahujú a výsledkom sú ohniská v celej Európe. „Od začiatku roka 2023 evidujeme šesť prípadov osýpok. Potvrdené prípady osýpok boli predtým na Slovensku hlásené naposledy v roku 2019, kedy sa vyskytlo vyše 300 prípadov na východe Slovenska v dôsledku importovaného prípadu z Veľkej Británie. Situácia je nateraz pomerne priaznivá – treba ale udržiavať celonárodnú zaočkovanosť nad 95 %,“ hovorí Zuzana Grochalová z Odboru pripravenosti na biologické hrozby a pandémie Úradu verejného zdravotníctva SR. ,,Možný je však vznik epidémií v prípade importu osýpok do nezaočkovanej komunity. Podľa najaktuálnejšieho reportu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) aktivita osýpok v prípade krajín únie zostáva nízka,“ uviedla.

Vracia sa tiež choroba kráľov - dna. Tentoraz ňou ale netrpia príslušníci kráľovských rodov, ktorí sa prepchávajú červeným mäsom a alkoholom, ale obyčajný ľud. Dna je bolestivý typ artritídy, pri ktorom sa ukladajú malé kryštály soli okolo kĺbov – často okolo palca na nohe. Prípady tohto ochorenia stúpajú po celom svete. USA a Kanada zaznamenali najväčší nárast medzi rokmi 1990 a 2017. Rizikové faktory pre vznik dny sú mužské pohlavie, obezita, vysoký tlak a cukrovka a konzumácia potravín bohatých na fruktózu. Riziko sa tiež zvyšuje s konzumáciou alkoholu. S narastajúcou mierou obezity v európskom regióne sa zdá, že ochorenie kráľov tak skoro nezmizne.

Slovensku sa nevyhýba ani svrab. „Ochorenie je rozšírené po celom svete. Postihuje všetky vrstvy obyvateľstva. Vyskytuje sa u detí aj dospelých. Môže ísť o rodinný výskyt, ale aj epidémie. Ochorenie sa prenáša z človeka na človeka a môžete sa ním infikovať kdekoľvek," priblížila vedúca odboru surveillance infekčných ochorení úradu verejného zdravotníctva Júlia Adamčíková. Nakazeniu možno podľa nej predchádzať vyhýbaním sa tesnému kontaktu s neznámymi, či používaním cudzej posteľnej bielizne alebo uterákov.

Lepra je závažné kožné ochorenie spôsobené baktériou, ktoré vedie k poškodeniu nervov a strate citlivosti kože, očí a nosa. Je to niečo, čo málokto žijúci v západných krajinách kedy videl. Rozmohla sa na Floride, kde sa počet nahlásených prípadov za poslednú dekádu viac ako zdvojnásobil. Za príčinu býva považovaný nezdravý životný štýl.

Malária nebola vždy chorobou, ktorá postihovala len tropické oblasti v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Prípady boli zaznamenané v bažinatých oblastiach Paríža a pozdĺž rieky Temže v Londýne, pričom Sardínia v Taliansku zaznamenala v 19. storočí 300 úmrtí na 100 000 obyvateľov. Európa ale dokázala maláriu vykynožiť. Narastá ale počet iných ochorení prenášaných komármi, ako je horúčka dengue a západonílska horúčka.

Prečo sa tieto choroby opätovne vracajú, Zuzana Grochalová vysvetľuje, že dôvodom sú napríklad aj sociálno-ekonomické, kultúrne faktory a aj samotný prístup a správanie verejnosti, napríklad podceňovanie očkovania. „Ak sa ochorenia na Slovensku v posledných rokoch nevyskytovali alebo sa vyskytovali sporadicky, neznamená to, že nie je potrebné dať sa zaočkovať. Práve vďaka očkovaniu bol ich výskyt eliminovaný alebo minimalizovaný. V prípade, že klesá zaočkovanosť, ochorenia sa vracajú,“ prízvukuje.

Podľa nej je dôležité v prípade potreby aj správne používanie antibiotík. „Rezistencia na antibiotiká je spojená s dlhším pobytom v nemocnici, vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť a zvýšenej úmrtnosti,“ dodala Grochalová.

Aby sa z vymietených chorôb nestali opäť epidémie, treba dodržiavať prevenciu, a tou je povinné očkovanie. „Na Slovensku sú deti povinne očkované proti 10 závažným infekčným ochoreniam, vrátane osýpok a záškrtu. Nebezpečenstvo môže predstavovať šírenie dezinformácií o očkovaní, pretože môžu mať vplyv na celkovú akceptáciu očkovania, v dôsledku čoho môže dôjsť k poklesu kolektívnej imunity a ku vzniku tzv. imunitných dier. To znamená, že populácia bude vnímavejšia k prípadnému zánosu napr. osýpok a môžu vznikať epidémie,“ varuje Zuzana Grochalová.

Pomocou pravidelného povinného očkovania sa u nás podarilo eliminovať výskyt mnohých závažných ochorení. Pri odmietaní povinného očkovania a následnom poklese úrovne zaočkovanosti pod požadovanú hranicu opäť hrozí ich návrat, môže ísť o spomínané osýpky, ružienku, zápal príušníc, záškrt, tetanus, či čierny kašeľ.

Okrem toho sa v súvislosti s klimatickou zmenou môžu objaviť choroby, ktoré bol pre našu zemepisnú šírku doteraz nezvyčajné. Môže ísť o celú škálu ochorení prenášaných či už komármi (napr. Západonílska horúčka), kliešťami, potravinami, hlodavcami (hemoragická horúčka) alebo vodou. S klimatickými zmenami sú spojené javy ako napr. povodne a záplavy, ktorých následkom môžu byť epidémie hnačkových ochorení, či vyšší výskyt komárov v zaplavenej oblasti.

Osýpky: Pravidelné povinné očkovanie detí sa vykonáva podľa očkovacieho kalendára. V súčasnosti sa používa trivalentná vakcína proti osýpkam, rubeole a mumpsu. Prvá dávka sa podáva v prvý deň 15. mesiaca a najneskôr v 18. mesiaci veku dieťaťa, druhá dávka v 5. roku života.

Záškrt: U nás očkujú dojčatá takzvanou hexavakcínou. Základné očkovanie pozostáva z 3 dávok očkovacej látky v dojčenskom veku a preočkovanie v 6. a 13. roku života. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.

Syfilis: Prevencia spočíva najmä v dodržiavaní zásad bezpečného sexu, vyhýbaniu sa promiskuitnému správaniu, a nechránenému pohlavnému styku s neznámymi osobami. V rámci prevencie je vhodné mať znalosť o sexuálnom živote partnera a v prípade potreby používať kondómy.

Tuberkulóza: Napriek zrušeniu povinného očkovania stále zostávajú určité skupiny osôb a oblasti rizikové z pohľadu možnej nákazy na tuberkulózu. Povinné očkovanie sa ponechalo pre tuberkulín negatívne kontakty osôb s aktívnou formou tuberkulózy a pre osoby profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu ochorenia na tuberkulózu.

Európa hlási návrat zabudnutých chorôb ako sú osýpky, záškrt, syfilis. O tom aká je situácia na Slovensku a či sa máme obávať epidémii, sme hovorili s epidemiologičkou, profesorkou MUDr. Zuzanou Krištúfkovou, PhD. MPH, vedúcou Katedry epidemiológie Fakulty verejného zdravotníctva, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Aká je situácia na Slovensku. Zhoršuje sa? 
Zaznamenávame návrat niektorých chorôb, ktoré sme tu roky nemali, u niektorých je riziko návratu dosť veľké. Príkladom je záškrt - ochorenie, na ktoré na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia zomieralo ročne viac ako tisíc ľudí, najčastejšie detí. Od roku 1946, kedy sa začalo proti záškrtu očkovať, sa výskyt znižoval a v 70. rokoch sa objavilo len niekoľko prípadov. Dlho posledný prípad sme tu mali v roku 1981. Nulový výskyt sa nám vďaka vysokej zaočkovanosti podarilo udržať až do roku 2018, kedy sa objavil 1 prípad, v roku 2019 - 2 prípady, v roku 2021 – 4 a v roku 2022 - osem. Aj tento rok už evidujeme jeden prípad. V roku 2022 skončilo jedno ochorenie úmrtím. Išlo o neočkované dieťa. Väčšina chorých bola u neočkovaných, neúplne základne očkovaných, alebo nepreočkovaných osôb. Ochoreli nielen deti, ale aj dospelí. Očkovanie proti záškrtu je u nás povinné nielen v detskom veku, ale preočkovať sa každých 10 až 15 rokov spolu s tetanusom majú aj dospelí. Záškrt je ochorenie spôsobené baktériou, ktorá vyvoláva tak závažné zápalové zmeny v hrdle, že môže dôjsť až k uduseniu Produkuje aj toxín, ktorý sa krvou dostane do orgánov, ako srdce, obličky, nervy a vážne ich poškodzuje. Rizikom tohto ochorenia môže byť rýchla diagnostika, potrebná pre úspešnú liečbu, pretože dnes už záškrt takmer žiadny lekár nevidel.

Čo ovplyvňuje návrat týchto chorôb? 
Niektoré sa vracajú pre nízku zaočkovanosť, niektoré pre klimatické zmeny. Pre nižšiu zaočkovanosť nám hrozí návrat epidémií osýpok, mumpsu aj rubeoly. Všetky tieto ochorenia sú spôsobené vírusmi, takže proti nim nemáme účinnú liečbu. Závisí na imunite každého dieťaťa, ako si s infekciou poradí. Najobávanejšie sú osýpky, pretože ide o vážne ochorenie a je vysoko nákazlivé. Pandémia COVID-19 sa stala živnou pôdou pre rôzne konšpiračné teórie, najmä o očkovaní. Mnohí týmto teóriám uverili a očkovanie buď odmietajú, alebo s ním váhajú. Výsledkom je znižovanie zaočkovanosti, proti osýpkam, mumpsu a rubeole klesla pod 95 %, čím sa môže narušiť kolektívna ochrana. Tú vytvára väčšina zaočkovanej populácie tak, že svojou odolnosťou bráni šíreniu vírusu. Pri zavlečení vírusu osýpok do komunít neočkovaných detí hrozia epidémie aj u nás.

Za rizikovú považujete aj kliešťovú encefalitídu. Prečo?
Pretože má dlhodobo stúpajúci trend z dôvodu otepľovania. Je to nákaza prenášaná infikovanými kliešťami, ktoré sa vyskytujú v typických prírodných ohniskách. Vplyvom otepľovania sa tieto ohniská rozširujú a kliešte sa dostávajú do vyšších polôh. Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové Trenčiansky a Trnavský kraj, za ostatné roky je najvyššia chorobnosť v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. V roku 2022 bol hlásený najviac prípadov kliešťovej encefalitídy za ostatných 60 rokov – až 207 prípadov. Nakaziť sa môžeme buď prisatím infikovaného kliešťa, alebo konzumáciou výrobkov s obsahom nepasterizovaného ovčieho alebo kozieho mlieka. Kliešte môžu totiž poštípať aj ovce a kozy. Vírus sa u nich dostáva do krvi a z krvi prechádza do mlieka. U človeka vírus napadá priamo mozog a deštruuje mozgové bunky. Prejavuje sa vysokou horúčkou a silnými bolesťami hlavy. U 26 až 46 % pacientov sa aj po liečbe pozorujú dlhodobé následky, ako sú bolesti hlavy, poruchy pamäti, strata pozornosti, depresie, zmeny nálad, poruchy sluchu aj poruchy hybnosti. Približne 1 až 2 % ochorení skončí úmrtím.

Aké choroby ešte môžu narobiť problémy?
Návrat chorôb, ku ktorému prispievajú najmä klimatické zmeny patrí aj malária. Dnes už málokto vie, že prírodné ohniská malárie boli aj na juhu východného Slovenska. Prijatím účinných opatrení sa nám ich podarilo zlikvidovať. Vplyvom globálneho otepľovania a podceňovaním zavedených a funkčných opatrení sa k nám však môže vrátiť. Z chorôb, ktoré sme doteraz u nás nezaznamenali, sa vplyvom otepľovania objavila západonílska horúčka, ktorá zo severu Afriky cez štáty južnej Európy prišla postupne až k nám. Prenášajú ju komáre a môže mať veľmi ťažký priebeh a skončiť až úmrtím.

Hrozia nám pandémie týchto chorôb? 
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pandémia definovaná ako epidémia, ktorá spĺňa dve podmienky: šíri sa z jedného miesta postupne po celom svete a je spôsobená novým subtypom známeho vírusu, ktorý je schopný prenášať sa z človeka na človeka. Túto definíciu choroby, ktoré spomínam nespĺňajú. V súčasnosti nám však hrozí návrat chorôb, ktoré u nás vďaka systematickej a na vedeckých základoch založenej práci epidemiológov, ďalších lekárov a verejných zdravotníkov nepoznáme. Môžu spôsobovať rozsiahle epidémie, vážne ohrozovať zdravie populácie a prinášať aj ekonomické straty.


Aká je prevencia? 
Ako hrozbu vnímam aj podceňovanie prevencie, a tým mám na mysli nielen očkovanie a zvyšovanie hygienickej úrovne obyvateľstva, ale aj prístup k životnému prostrediu, so všetkými faktormi, ako je nadmerná produkcia odpadu, uhlíková stopa, používanie pesticídov, nadužívanie antibiotík. Na Slovensku sme svedkami dlhodobého podceňovania prevencie. Epidemiológov je ako šafranu, pritom dlhodobo veľmi úspešne navrhujú a koordinujú jeden z najúspešnejších zdravotníckych programov – Národný imunizačný program. A nielen to. Koordinujú programy zamerané na monitorovanie a prevenciu mnohých nákaz, vyšetrujú epidémie, prípady výskytu raritných, často importovaných nákaz, prijímajú opatrenia na zabránenie ich šírenia v populácii a koordinujú programy zamerané na vedecky založené postupy prevencie chronických neinfekčných chorôb. Historicky, v bývalom Československu, epidemiológia  dosahovala svetovú úroveň. Ak zoberieme do úvahy, že klinických lekárov je málo a lekárov prvého kontaktu ešte menej, tak si musíme byť vedomí, že zdravotná starostlivosť bude čím ďalej, tým menej dostupná. Preto považujem za potrebné zamerať vzdelávanie obyvateľov na vedecky dokázané preventívne postupy, ktoré bude každý z nás dodržiavať. Pretože prevencia dokáže zachrániť oveľa viac životov, ako liečba.

Čítajte aj...