Záhada úspechu východoeurópskych krajín s koronou: Môžu za to opatrenia, ale aj genetika!

V boji s novým koronavírusom si niektoré krajiny vedú lepšie ako iné. Najviac obetí doteraz v Európe majú Veľká Británia, Taliansko, Španielsko a Francúzsko. Oproti tomu krajiny ako Nemecko, Rakúsko, ale aj východoeurópske krajiny V4 či škandinávske štáty si s pandémiou počínajú vcelku veľmi dobre.

Uznávaný profesor Vladimír Krčméry, ktorý je aj lekárom na tropickú medicínu, už viackrát uviedol, že za to môže včasné zavedenie opatrení. Medzi prvými sme na uliciach nosili rúška, študenti sa vysťahovali z internátov, zavreli sa školy, ale aj medzinárodné letiská a hranice.

Viacero z týchto opatrení však neurobilo napríklad Švédsko a počty nakazených či obetí sú pomerne nízke. Podľa prednostu onkologickej kliniky SZU v Banskej Bystrici Vladimír Maleca by za tým mohla byť aj genetika.

„Pohromu v Taliansku a Španielsku pripisujú aj zdravotnícki odborníci nedisciplinovanosti tamojších obyvateľov, ktorí nedodržiavali karanténu, vysokú úmrtnosť v porovnaní s inými štátmi, hlavne severskými, zdôvodňujú tým, že na severe Európy je obyvateľstvo v lepšej kondícii lebo viacej športuje a je tam aj lepšia zdravotná starostlivosť,“ hovorí v svojej štúdii onkológ.

„Sú to ale ničím nepodložené vyhlásenia, chabé pokusy nájsť nejaké logické vysvetlenie pre niekoľkonásobne vyššiu úmrtnosť infikovaných v Taliansku a Španielsku, ktorú ani zdravotnícki experti z WHO nevedia vysvetliť,“ prízvukuje ďalej.

Odborníka zaujal aj fakt, že vysoký počet úmrtí sa netýka celého Talianska, ale predovšetkým Lombardie a severských provincií. Pritom v takej Lombardii majú jeden z najlepších zdravotných systémov na svete.

„Vysokú úmrtnosť na severe Talianska nie je možné vysvetliť ani ignorovaním karanténnych opatrení, veď Číňania v prvých týždňoch epidémie vôbec nevedeli že ide o nové ochorenie, takže žiadnu karanténu nemali,“ tvrdí Malec.

Podľa neho za ohromujúco vysokou úmrtnosťou Lombarďanov je odlišná genetika. Sú iní ako ostatní Taliani a Taliani sa zas genetickým zložením odlišujú od iných Európanov.

Podľa genetických máp je medzi Európanmi zastúpených niekoľko takzvaných haploskupín. Sú to skupiny obyvateľov, ktoré majú rovnaký typ DNA ukazovateľov.

„Pokiaľ sa pozrieme na genetické mapy Talianska, zistíme že severné Taliansko sa naozaj trochu od zvyšku krajiny líši. V celej krajine je vysoká frekvencia Y haploskupiny R1b, ale v severnom Taliansku je táto haploskupina takmer úplne zastúpená jej zvláštnou podskupinou Rib-S28. Najvyššie zastúpenie má práve v Lombardii,“ vysvetľuje lekár. „Okrem toho má Lombardia ešte jednu genetickú zvláštnosť. Je to jediná oblasť Talianska v ktorej úplne chýbajú gény haploskupín R1a a I2,“ uviedol Malec.

Genetická skupina R1a sa podľa stránky genovital.sk rozšírila do Európy z východných stepí Ázie a v súčasnosti je najviac rozšírená v ázijskej časti Euroázie, taktiež v Poľsku, Rusku, Bielorusku, v Pobaltských krajinách, v Česku, na Slovensku, na Ukrajine, v Maďarsku, v Slovinsku, v Moldavsku. Na viacerých miestach dosahujú 40 až 60 % celkového počtu obyvateľstva.

Haploskupina I2 sa delí na viacero ďalších. Patria sem balkánski Slovania, severozápadná Európa, stredné Nemecko či oblasť Porýnia.

Vladimír Malec upozornil aj na dôležitú informáciu, že COVID-19 napáda bunky podobným spôsobom ako HIV, lebo získal takzvanú HIV-podobnú mutáciu. A voči HIV je asi 1% severoeurópanov, hlavne Švédov, imúnnych. A ďalších 10 až 18% Európanov je aspoň čiastočne imúnnych. Z čoho vyplýva, že ak existuje prirodzená genetická rezistencia voči AIDS, je vysoko pravdepodobné, že existuje aj prirodzená rezistencia voči COVID19.

„Za líniou idúcou po západnej hranici Nemecka, južnej hranici Rakúska a západnej hranici Slovinska je s výnimkou Portugalska úmrtnosť výrazne vyššie, pričom stúpa v štátoch Beneluxu, cez Francúzsko do Španielska a Talianska. Rovnako, ako stúpa v tejto oblasti zastúpenie R1b génov a klesá zastúpenie ostatných štyroch v Európe dominantných haploskupín,“ doplnil Malec.

Mohlo by vás zaujímať: