Desivá prognóza NBS: Experti Mikloš a Ďurana vysvetľujú, na čo sa treba pripraviť, AHA!

Hoci náš hrubý domáci produkt (HDP) by mal v tomto roku vzrásť o 1,8 %, no v roku 2023 sa zrejme prepadneme do recesie a HDP poklesne o jedno percento. Nelichotivú správu oznámil minulý týždeň guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír pri prezentácii jesennej prognózy ekonomického a menového vývoja.

Aby toho nebolo málo, NBS v budúcom roku očakáva aj ďalší výrazný rast inflácie, a to na úroveň 18 %, v rizikovom scenári dokonca až na 22 %. „Predpokladáme, že naša ekonomika v budúcom roku nebude rásť, ale naopak, poklesne o jeden percentuálny bod,“ povedal Kažimír. NBS ešte v júni rátala s rastom HDP v roku 2023 o 1,4 % a s infláciou okolo 11 %, no pri dnešných prognózach je všetko úplne inak.

Prognózu analytikov ovplyvnili najmä rastúce ceny energií a neistota ďalšieho vývoja na svetových trhoch, ale aj vojna na Ukrajine.

Bývalý minister financií Ivan Mikloš hovorí, že recesia je vždy zlá správa pre ľudí. „Znamená to, že budú mať nižšie príjmy. Ekonomika nerastie, a keď sa zmenšuje, tak sa zmenšuje aj to, čo je možné použiť aj na spotrebu, aj na investície. Nemusí sa to týkať každého, ale bude sa to týkať značnej časti ľudí," vysvetlil nám.

Analytik INESS Radovan Ďurana pre náš denník povedal, že okrem poklesu výkonnosti ekonomiky bude vo všeobecnosti vznikať menej pracovných miest.

„Mnohé podniky budú prerušovať či ukončovať prevádzku. Hrozí rast nezamestnanosti. Spomalí sa rast miezd, ktorý nebude stačiť na rast cien. Kúpna sila obyvateľov klesne, klesne hodnota našich úspor či majetku. To, samozrejme, platí všeobecne. Niektoré domácnosti to pocítia intenzívne, niektoré menej a niektoré vôbec,“ predpovedá analytik.

Nie je to však prvýkrát, keď sa Slovensko ocitlo v recesii. „Viackrát sme boli v recesii, po páde komunizmu v roku 1991 - to bola transformačná recesia, a naposledy sme boli v recesii, myslím, že v roku 2009, v rámci globálnej finančnej a ekonomickej krízy,“ priblížil Mikloš situáciu, v ktorej Slovensko už bolo.

V tom čase trvali približne rok, ako to však bude tentoraz, ak sa naplní najkritickejší scenár? „To je veľmi ťažké povedať, pretože nemáme krištáľovú guľu a nevieme predvídať, ako sa budú vyvíjať svetová ekonomika, energetická kríza, vojna na Ukrajine, čiže to je veľmi ťažké. Čo sa týka budúceho roka, áno, je predpoklad, v každom prípade rast, čo bude, bude minimálny,“ zhodnotil exminister. Odhadnúť to nevie ani Ďurana. „Bol by som prekvapený, ak by bola krátka. Pred nami je skôr viac rizík ako možných pozitívnych prekvapení,“ konštatuje.

V prípade, ak skončíme v recesii, ľudia nebudú mať veľmi na výber a budú sa musieť uskromniť ešte viac ako doteraz, čo je pre mnohých Slovákov takmer nepredstaviteľné. „Ľudia, keď majú menej prostriedkov, musia šetriť a nemíňať. Pre tých ľudí, pre ktorých to môže byť likvidačné, tým by mal pomôcť štát, ak by napríklad už nestačili ich príjmy na základné potreby, ako je teplo  a jedlo, a tí ostatní budú musieť znížiť iné výdavky, aby mohli pokryť tie výdavky, ktoré sa znižovať nedajú alebo  len veľmi ťažko,“ vysvetlil Mikloš, k čomu by sa mali ľudia uchýliť.

Podobne to vidí aj Ďurana. „Mali by šetriť. Významne vzrastú výdavky za energie, ktorým sa nedá vyhnúť. Ministerstvo financií očakáva rast regulovaných cien o 42 %. Rast cien energií sa prenesie aj do cien tovarov a služieb, ktorých cena by mala vzrásť o ďalších 13 %.“

Analytik tiež vysvetlil, že rast cien energií je dôsledkom pomerne ľahostajnej energetickej politiky EÚ v uplynulom období. „Rast cien všeobecne do veľkej miery ovplyvnili centrálne banky. Nedostatok plynu je fakt, ktorý sa nedá vyriešiť cenovým stropom. V energetickej sústave potrebujeme plynové elektrárne, preto cena elektriny rastie. Ekonomika aj domácnosti sa tejto novej situácii musia prispôsobiť," oznámil pre ľudí nie veľmi lichotivú správu.