Začala sa sezóna alergií: POZOR! Koho dráždi peľ, môže doplatiť aj na jablko!

Výrazné oteplenie v uplynulom týždni naplno naštartovalo peľovú sezónu jelše a liesky. „Pár daždivých dní síce trochu znížilo denné koncentrácie peľu v ovzduší, ale na väčšine územia Slovenska peľ dosahoval vysoké až veľmi vysoké denné hladiny,“ potvrdila odborníčka Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici.

Množstvo peľu liesky môžeme podľa predpovede peľových spravodajcov očakávať najmä v chladnejších oblastiach Slovenska. „Zvýšia sa tiež denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité – tisovité. Pribudne aj peľ bresta a topoľa,“ upozornila Lafférsová. Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na látky, s ktorými sa bežne stretávame.

Kým v minulosti sme toto ochorenie takmer nepoznali, dnes nielenže pribúda alergikov, ale jedna alergia môže vyvolať druhú. Napríklad pri alergii na brezu môžete mať problém s jablkami či so zelerom a palinoví alergici zas citlivo reagujú na koreniny. Hovorí sa tomu skrížená alergia. 

„Protilátky, ktoré si telo vytvára, omylom reagujú na látku, ktorej chemická štruktúra aspoň spolovice zodpovedá pôvodnému alergénu. Alergická reakcia sa ‚kríži‘. Podobnosť sa týka predovšetkým peľu a potravín rastlinného pôvodu,“ vysvetlil dôvod alergiológ a imunológ Boris Hruškovič.  Najčastejšie sú skrížené alergie, ktoré spôsobujú svrbenie v ústach, podnebí a krku, napríklad po zjedení jablka alebo orechov.

„Takéto alergické reakcie však väčšinou nie sú nebezpečné,“ uviedol Hruškovič. Oveľa rizikovejšie sú panalergény. „Takým je napríklad tropomyozín, ktorý sa vyskytuje v roztočoch, ale aj v telách iných článkonožcoch, ako sú kraby, krevety či garnáty. Ak je niekto alergický na panalergén, môže po konzumácii napríklad kraba dostať až anafylaktický šok a zomrieť. Našťastie, tento príklad skríženej alergie je veľmi zriedkavý,“ objasnil odborník.