Vrchol inflácie máme za sebou! Kedy sa dostaneme pod 10 percent? Odpoveď analytikov vás šokuje

Smutný rekord. Na Slovensku máme najvyššiu úroveň zdražovania v eurozóne. Ukázali to najnovšie čísla z Eurostatu. V rebríčku 20 krajín sa Slovensko ocitlo na nelichotivom prvom mieste v zdražovaní spomedzi krajín, v ktorých sa platí eurom. Na Slovensku sa síce celkové zdražovanie spomalilo na 11,3 percenta z májovej hodnoty 12,3 percenta, no stále sme na tom najhoršie. Priemer Európy je totiž iba 5,5 percenta. Najvýraznejšie rástli ceny v kategórii potraviny, alkohol a tabak. Medziročný rast tu dosiahol 11,7 percenta. Ceny služieb rástli o viac ako 5 percent, ceny energií sa medziročne znížili o 5,6 percenta.

Ako jediná krajina z rebríčka máme infláciu stále nad 10 percent. „Pretrvávajúca dvojciferná inflácia na Slovensku je spôsobená kombináciou nadpriemerne drahých potravín a ich väčšej váhy v tzv. spotrebiteľskom koši a paradoxne zastropovania cien energií zo strany vlády,“ tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Práve nešťastné zastropovanie mohlo spôsobiť odskok Slovenska od ostatných krajín. „Keď slovenská vláda ‚zadotovala‘ ceny elektriny a plynu a udržala ich na celý rok 2023 výrazne pod úrovňou trhových cien, zmiernila tým nárast inflácie v úvode tohto roka. Keďže však na Slovensku sa ceny energií menia len raz ročne, výrazné zlacňovanie cien elektriny aj plynu z posledných mesiacov sa aktuálne nemôže prejaviť na poklese inflácie. V krajinách, kde sa regulácia drží striktne burzových cien a cena sa prehodnocuje viackrát ročne, zásadný pokles cien aktuálne prispel k výraznému zníženiu inflácie,“ vysvetľuje analytik Búlik.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali ceny potravín s nealko nápojmi. Tie nepretržite rastú už tretí rok a v júni medziročne stúpli o 19 percent, čo sú hodnoty spred roka. Vyššie boli ceny chleba a obilnín o 20 percent, mlieka, syrov a vajec o 21,6 percenta a tiež zeleniny o 25 percent a cukru a cukroviniek o 28,5 percenta. Nealkoholické nápoje sa zvýšili o 17,7 percenta.

​Medzimesačne však ceny potravín veľmi mierne klesli, a to v 5 z 9 sledovaných potravinových položiek. Ceny mlieka, syrov a vajec išli dole o 1,7 percenta, znižovali sa tretí mesiac za sebou. Medzimesačne nižšie boli ceny aj pri chlebe a obilninách o 0,4 percenta, pri zelenine o 1,4 percenta a pri olejoch a tukoch o 3,5 percenta (hlavne poklesom cien masla, margarínu). V porovnaní s májom ešte stále rástli ceny mäsa o 0,7 percenta, ovocia o 6,1 percenta a cukru a cukroviniek o 0,8 percenta. Nealkoholické nápoje zaznamenali pokles o 0,2 percenta, nižšie ceny mala káva aj minerálne vody.

Potraviny na Slovensku zdražovali v poslednom roku výrazne rýchlejším tempom ako v okolitých krajinách s výnimkou Maďarska a v súčasnosti je pokles cien len pozvoľný, aj keď na medzinárodných trhoch prakticky všetky potravinárske komodity už vyše roka výrazne lacnejú. „K vysokým cenám potravín prispieva aj vysoká cena práce, keď firmy na Slovensku platia pri rovnakých hrubých mzdách najvyššie odvody zo všetkých okolitých štátov vrátane Rakúska (s výnimkou Ukrajiny),“ podotýka finančný analytik.

Osobitným problémom sú u nás neustále navyšované príplatky za prácu v noci a cez víkendy, ktorá zvyšuje ceny mnohých potravinárskych produktov, najviac chleba a pekárenských výrobkov. „Medziročne zdraželi potraviny na Slovensku v júni o 19 percent. Aj keď ide o spomalenie tempa rastu oproti máju, cenový nárast je stále vysoký. A keďže na Slovensku majú potraviny väčší podiel na výdavkoch, práve vďaka potravinám sa inflácia udržala nad 10 percentami,“ vysvetľuje Marián Búlik.

Keďže tempo rastu cien potravín v júli pravdepodobne opäť o niečo klesne, mohla by sa inflácia na Slovensku podľa Búlika dostať už čoskoro pod hranicu 10 percent.

Rovnaký názor má aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Pomôcť má aj zrušenie koncesionárskych poplatkov. „Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Už v júli by sa pritom mohla dostať do jednociferných úrovní, keď jej spomaľovanie zvýraznia aj zrušené koncesionárske poplatky. Tie by z celkovej inflácie mali ubrať až tri desatiny. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude naďalej podporovať aj silný bázický efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka,“ spresňuje.

Inflácia za celý rok bude však podľa odborníkov dvojciferná. „Očakávame, že aj v druhom polroku 2023 budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 až 11 %,“ myslí si analytička WOOD & Company Eva Sadovská. „V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 11,1 % a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7 percent,“ odhaduje analytik Koršňák.

V závere tohto roka predpovedajú analytici infláciu na úrovni okolo 7 percent. Aj v novom roku by mohla klesať. „Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4 až 5 percent,“ myslí si analytik Ľubomír Koršňák. No stane sa tak len za predpokladu, že vývoj neovplyvnia nečakané zahraničné udalosti, ktoré by zvýšili ceny potravín alebo bývania.

„Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 percent, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ myslí si analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Belgicku, Španielsku a Luxembursku sa už na túto hranicu dostať podarilo. „Aj keď už dnes tri krajiny eurozóny majú infláciu nižšiu ako 2 percentá, Slovensko sa na túto úroveň zdražovania tak skoro nedostane. Práve naopak, ak ceny energií v budúcom či ďalšom roku prevýšia hranicu 67 eur za megawatthodinu (MWh), ktorú štát umelo zafixoval na tento a predbežne aj na budúci rok, a regulovaná cena sa pre zlý stav verejných financií bude musieť zvýšiť, prejaví sa to na opätovnom náraste inflácie,“ obáva sa analytik Marián Búlik.

Prečítajte si tiež: