Voľno v piatok, sobotu aj nedeľu: Táto európska krajina povolila ŠTVORDŇOVÝ pracovný týždeň!

Belgická federálna vláda po týždňoch diskusií v utorok prijala dohodu o novom pracovnom zákonníku, ktorý poskytuje väčšiu flexibilitu v práci, zvyšuje ochranu pracovníkov a umožní štvordňový pracovný týždeň. Premiér Alexander De Croo v tejto súvislosti uviedol, že pandémia nového koronavírusu prinútila Belgičanov pracovať flexibilnejšie, spájať súkromný a pracovný život, čo viedlo k "novým spôsobom práce".

Podľa jeho slov nové zákony umožnia väčšiu flexibilitu v oblasti pracovného času a pracovného miesta. Zamestnanci, ktorí o to požiadajú, budú môcť po novom pracovať desať hodín denne namiesto súčasných maximálne ôsmich hodín. Za rovnakú mzdu tak budú môcť odpracovať o jeden deň v týždni menej. Tiež sa môžu rozhodnúť, že budú jeden týždeň pracovať viac a druhý týždeň menej, čo by bolo užitočné pre tých, ktorí majú zdieľanú starostlivosť o deti a umožnilo by to ľuďom lepšie zladiť svoj súkromný život s prácou. „Malo by sa tak stať na žiadosť zamestnanca, pričom zamestnávateľ musí poskytnúť solídne dôvody v prípade odmietnutia jeho žiadosti,“ opísal situáciu federálny minister hospodárstva Pierre-Yves Dermagne.

Po novom firmy s viac ako 20 zamestnancami, po dohode s odbormi, musia dodržiavať "právo na odpojenie sa od práce", tak ako to bolo zavedené pre federálnych štátnych zamestnancov od 1. februára tohto roku. Zamestnanci po bežnom pracovnom čase už nebudú musieť odpovedať na hovory od svojho šéfa.

Dohodu na novom zákone dlho blokovali rokovania o lepšej ochrane pracovníkov platforiem, ako sú kuriéri Deliveroo alebo vodiči Uber. Konečná politická dohoda chce zabrániť fungovaniu "sivej ekonomiky", v ktorej platformy v súčasnosti fungujú, a poskytnúť ich pracovníkom väčšiu bezpečnosť. Belgický zákon čiastočne vychádza zo smernice Európskej komisie o právach zamestnancov platforiem, ale k piatim kritériám exekutívy EÚ Belgicko pridalo ďalšie tri nové kritériá.

Každý, kto pôsobí v "platformovej ekonomike", bude po novom lepšie chránený v prípade pracovných úrazov prostredníctvom rozšírenia zákona o pracovných úrazoch z roku 1971.

Novinky sa týkajú aj prevádzkovateľov elektronického obchodu (e-commerce), ktorí na základe kolektívnej pracovnej zmluvy už môžu nechať zamestnancov pracovať v čase od 20.00 h do polnoci bez toho, aby sa to považovalo za nočnú prácu. Zamestnávateľ však za extra večernú prácu musí zaplatiť aj extra mzdu alebo príplatok. Účinnosť tohto nariadenia sa vyhodnotí po dvoch rokoch.

V neposlednom rade sa nová dohoda prijatá vládou zameriava aj na rozvoj kultúry vzdelávania zamestnancov, kde sa zdôrazňuje právo na individuálne školenie pre každého zamestnanca. Zamestnávatelia túto možnosť svojim pracovníkom ponúknu v rozsahu do troch dní v roku 2022, štyroch dní v roku 2023 a piatich dní od roku 2024. Spoločnosti musia každý rok predstaviť svoj plán školení pre zamestnancov.

Podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej sa na Slovensku diskusia k zmene nastavenia systému pracovného času len začína.
 „Túto tému som prvýkrát otvorila už pred pandémiou, avšak koronakríza ukázala, že iniciácia serióznej diskusie je o to akútnejšia,“ komentovala.

Dodala, že na Slovensku je automatizáciou ohrozených až tretina pracovných miest. „Skracovanie pracovného času je preto jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu efektívnejšie a zvládnu jej viac. U nás je táto téma o to aktuálnejšia, pretože držíme prvenstvo v hodinách odpracovaných v noci, ako aj v neštandardných pracovných časoch,“ vysvetlila viceprezidentka KOZ.

Spokojný, zdravý a kreatívny zamestnanec je ekonomickým i neekonomickým prínosom pre zamestnávateľa, ako aj pre spoločnosť. Kratší pracovný čas by podľa nej navyše mohol zvýšiť počet žien, ktoré sú aktívne na trhu práce a prispieť k rovnejším podmienkam žien a mužov, čo by mohlo viesť aj k prerozdeleniu starostlivosti o rodinu a domácnosť. „V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny model ako sa vysporiadať s touto problematikou. Zrejmé však je, že skracovať čas venovaný práci je nevyhnutné a musí sa uskutočniť s ohľadom na záujmy zamestnancov. Bez kultúrnych zmien vnímania tejto témy a politickej podpory však pôjde o výstrely do vzduchu,“ uzavrela Uhlerová.

Ministerstvo práce na otázku štvrdňového pracovného týždňa dlhodobo reaguje, že o úprave dĺžky týždenného pracovného času neuvažuje a táto téma nedominuje ani na stretnutiach so sociálnymi partnermi.