Potreba zmeny vyplynula, podľa rezortu kultúry, z praxe. „Priemerný plat duchovného bol v roku 2023 v sume 763 eur, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné aj v zmysle záujmu o povolanie duchovných, kde je klesajúci trend. Novelou sa príspevok štátu cirkvám zvýši od januára takmer o 8 percent,“ povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová s tým, že v súčasnosti cirkvi používajú 97 % príspevku na mzdy.

Cieľom novely je aj zjednodušiť spôsob výpočtu príspevku, ktorý je dnes viazaný na infláciu a na rast platov vo verejnej správe. „Tento postup nijakým spôsobom nereflektoval nárast minimálnej mzdy, ktorá v posledných rokoch rástla skokovo a výrazným spôsobom zasahovala do činnosti cirkví v postavení zamestnávateľa,“ uviedla Renáta Vinczeová z Predsedníctva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Dodala, že pri kritike finančnej podpory si treba uvedomiť, že cirkev nepotrebuje príspevok iba pre seba, že nežije iba za múrmi svojich kostolov, aby vykonávala množstvo verejnoprospešných činností v oblasti misie, vzdelávania a sociálnej práce, ktoré ovplyvňujú a sú prínosom pre celú spoločnosť.

Ďalšou novinkou je zmena úpravy jeho rozdelenia medzi jednotlivé cirkvi tak, aby každá dostala rovnakú sumu ako v predchádzajúcom roku zvýšenú o mieru medziročného rastu minimálnej mzdy. Zo zvyšku jeho celkového medziročného navýšenia dostane každá cirkev ešte časť podľa pomeru počtu jej veriacich.

Novela prichádza tiež so zvýšením, resp. znížením sumy príspevku pre konkrétnu cirkev. Zvýšenie alebo zníženie počtu veriacich konkrétnej cirkvi o viac ako 10 % zistenej v sčítaní obyvateľstva má za následok zvýšenie alebo zníženie sumy príspevku pre túto cirkev o tretinu tohto percentuálneho zvýšenia alebo zníženia. Zákon by mal začať platiť od januára 2025.

Zásadná zmena financovania cirkví štátom a navýšenie jej rozpočtu o milióny, prichádza v čase, keď čoraz viac Slovákov podporuje úplnú odluku cirkvi od štátu. Ukázali to aj výsledky výskumu Generácie a viera. Výskum obsahoval viacero otázok, ktoré v identickom alebo takmer identickom znení boli použité aj v minulých rokoch, čo podľa jeho autorov umožňuje sledovať aj dlhodobú zmenu presvedčení na otázky náboženstva a cirkví na Slovensku. „Pri rovnako položenej otázke, ako bola položená viackrát od roku 1991 vidieť relatívnu stabilitu podielu prihlásených veriacich,” hovorí Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Medzi rokmi 2014 až 2024 však došlo k výraznému nárastu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť. Podporovatelia odluky sú najmä spomedzi tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi nevyjadrovali,” konštatuje Miroslav Tížik. Sociológ ďalej dodal, že podobná otázka bola položená aj v roku 1968. „Ak by boli zlúčené vo výsledkoch z rokov 2014 a 2024 odpovede pripúšťajúce nejakú formu spolupráce štátu a cirkví, vidieť, že od roku 1968 dochádza k neustálemu rastu tých Slovákov, ktorí uprednostňujú odluku,” uviedol Tížik.

V posledných 15 rokoch narástol aj počet ľudí, ktorí si myslia, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov. V súčasnosti je to už najrozšírenejší názor. Druhý najrozšírenejší názor je spojený so súčasným modelom priameho financovania cirkví štátom. Možnosť financovania cirkví z daní preferuje len asi 20 % opýtaných.

„Silnejúci názor, že cirkvi by mali fungovať na princípe samofinancovania je nutné spojiť so stále nízkou podporou na činnosť cirkví prispievať daňovým odvodom. Ak by bola použitá časť daní na ich financovanie bez toho, aby znížila čisté príjmy, medzi tými, ktorí sú platcami daní dlhodobo dominuje neochota prispievať na cirkvi, pričom dnes nie je ochotná tak robiť polovica populácie,” dodal Miroslav Tížik.