Veľký škandál s recyklovaním odpadkov: Plasty končia rovno v spaľovniach!

Na problém upozornili zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Vyzbierané PET obaly sa podľa nich nie vždy recyklujú, ale končia v spaľovniach či na skládkach odpadu. „Pre zberovú spoločnosť je často oveľa výhodnejšie predať vyzbieraný PET materiál spolu s ďalšími plastami do spaľovne alebo na energetické zhodnotenie, pretože s tým má menšie náklady ako s recyklovaním PET materiálu,“  povedal viceprezident RÚZ Mário Lelovský.

Okrem zástupcov zamestnávateľov tieto informácie pred časom potvrdili aj investigatívni novinári z Denníka E. Mesiac sledovali smetiarske auto v Pezinku, ktoré raz za týždeň zbieralo vytriedený plastový odpad zo žltých kontajnerov. Poistili sa aj tak, že do jedného z kontajnerov vložili zariadenie na sledovanie pohybu.

Ich zistenia boli šokujúce. Smetiarske auto s plastami zamierilo rovno do firmy na drvenie odpadu, ktorý sa upravuje na tuhé palivo a spaľuje sa napríklad v cementárňach. Po správnosti by však plastový odpad mal ísť najprv na triediacu linku, kde sa ešte preberie. Do spaľovne by už mali ísť iba tie obaly, ktoré sa recyklovať nedajú a teda napríklad PET fľaše v takom odpade nemajú čo robiť.

„Zberové spoločnosti nepodliehajú v tomto systéme prakticky žiadnej kontrole zo strany organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), a práve preto môže dochádzať k prípadom, v ktorých vyzbieraný PET materiál nekončí v recyklačnom centre, ale v spaľovni či dokonca na skládke," upozorňujú zástupcovia RÚZ.

Členmi RÚZ sú aj výrobcovia, ktorí vyrábajú a uvádzajú  na trh produkty v plastových obaloch. Či už je to výrobca nápojov, jogurtov či balenej šunky, vopred musí zaplatiť poplatky za neskoršie zaobchádzanie s týmito obalmi. Nejde pritom o žiadne drobné. Kým v ešte v minulom roku to bolo okolo 120 eur za tonu plastu, dnes je to už viac ako 500 eur. To sa, samozrejme, premietne aj do cien tovarov, ktoré zaplatíme my spotrebitelia.

Ako funguje odpadový biznis: Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Po správnosti by ľuďmi vytriedený odpad zo žltých kontajnerov mal ísť najprv na dotrieďovaciu linku. PET fľaše a iné recyklovateľné plasty potom putujú na ďalšie spracovanie, napríklad na výrobu plastového granulátu. Len zvyšok odpadu, asi 5 až 10 percent, ktorý už recyklovať nemožno, sa preto môže spracovať na tuhé palivo pre spaľovne. Celý tento proces je hradený práve z peňazí od výrobcov tovarov.

„Mrzí nás, že namiesto toho, aby sa z toho vyrobila surovina, sa to spáli. Spálenie, alebo ako sa to nazýva energetické zhodnotenie odpadu, nie je nelegálne, avšak malo by sa využívať len v krajnom prípade. Mrzí nás, že zberné spoločnosti využívajú energetické zhodnotenie odpadu viac, ako by mali,“ povedal Lelovský.

Zberné spoločnosti za odpad využívaný ako palivo navyše dostanú zaplatené. Ak výrobcom vykážu, že odpad dali zrecyklovať, dostanú tak za tie isté plasty zaplatené dvakrát. Podľa Lelovského chýba systém kontroly. Inšpekcia životného prostredia nemá dostatok ľudí. Sami to kontrolovať nemôžu, pretože zberné spoločnosti si vyberajú mestá a do triediacich liniek ich nepustia.

„Výrobcovia jednoznačne chcú, aby sa PET recykloval. Aj štát tvrdí, že to chce. Malo by byť preto logické, že štát bude spoločne s výrobcami hľadať také riešenie pre celý systém, aby sa vyzbieraný PET skutočne aj recykloval,“ dodala RÚZ. Je pripravená na nastavení udržateľného a efektívneho systému spolupracovať s ministerstvom životného prostredia.

„Všetci chceme žiť v zdravšom životnom prostredí, vypúšťať menej exhalátov a tvoriť čo najmenej odpadov a aj preto triedime odpadky. Je veľmi dôležité, aby spotrebiteľ nestratil dôveru, že je to veľmi dobrá vec. Súčasne však treba zabezpečiť, aby si všetci plnili svoje úlohy tak, ako majú,“ dodal Lelovský.

Čo na to ministerstvo? Čítajte na ďalšej strane >>>

Ministerstvo životného prostredia súhlasí, že treba posilniť Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) a v tomto zmysle aj koná. „Bez silnej kontroly sa mnohým stále ešte oplatí porušovať zákony v oblasti nakladania s odpadmi,“ uviedlo.

Situáciu s riadnym spracovaním plastového odpadu by sčasti pomohlo vyriešiť zálohovanie jednorazových fliaš spolu s plechovkami, ktoré má byť v praxi spustené od 1. januára 2022. Podľa analýz ministerstva sa ročne na slovenský trh uvedie jedna miliarda plastových fliaš a približne 350 miliónov plechoviek od nápojov.

Za zálohovanie plastovej fľaše či plechovky bude možné dostať 15 centov. Obaly bude možné odovzdať na 6500 odberných miestach. „V malých predajniach zabezpečí správca malé skenery, aby sa dala fľaša odovzdať aj bez zálohovacieho automatu," spresnil  minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).

Ministerstvo chce, aby sa 90-percentné zálohovanie jednorazových plastov a hliníkových obalov dosiahlo už v roku 2025. Zároveň chce spustiť akciu, pri ktorej bude za šesť centov vykonávať správca systému aj zálohovanie neoznačených fliaš. To by mohlo pomôcť pri vyzbieraní fliaš z prírody.

Prečítajte si tiež:

•  ŠOKUJÚCE slová z Vatikánu! Pápež po tom, čo videl fotky LUNÍKA IX: Rázny ODKAZ našim politikom
•  Analytici predpovedajú katastrofu: Po pápežovi nastane zatváranie škôl, koľko bude nakazených?
•  Prísnejšie pravidlá pre neočkovaných Slovákov: Bez testu sa NEDOSTANETE ani k lekárovi!