Za takéto platy Slováci nechcú pracovať! 80-tisíc voľných miest zaplnia Filipínci a Malajci

Viac ako 80-tisíc voľných pracovných miest nemá kto obsadiť. Slováci o ne nejavia záujem, firmy musia loviť v zahraničných vodách. Problém nájsť zamestnancov potvrdzujú aj čísla Asociácie personálnych agentúr. „Pred desiatimi rokmi malo nedostatok ľudí asi 45 percent slovenských firiem, teraz je to približne 75 percent. A očakáva sa, že v roku 2030 až 90 percent našich firiem nebude vedieť nájsť vhodnú pracovnú silu, čo predstavuje veľké riziko pre celú našu ekonomiku,“ uviedla prezidentka asociácie Zuzana Rumis.

Pretrvávajúci nedostatok domácej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu núti firmy k zvyšovaniu miezd. Nie všetky firmy si to však môžu dovoliť. „Zvyšovanie miezd nestačí pokrývať mieru inflácie, takže dôsledkom je pokles reálnej mzdy a nárast fluktuácie. To negatívne ovplyvní výšku životnej úrovne a spôsobí čiastočnú stagnáciu trhu s tovarom a so službami,“ doplnil riaditeľ Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo s tým, že nie všetky firmy dokážu dlhodobo zvládať zvýšené náklady. Preto budú niektoré z nich musieť prepustiť menej kľúčových pracovníkov.

Pre chýbajúcich domácich pracovníkov sa pozornosť pracovného trhu naprieč všetkými segmentmi obracia na pracovnú silu zo zahraničia, najmä z krajín mimo EÚ. Slovenskí zamestnávatelia s nimi majú podľa výsledkov prieskumu pozitívne skúsenosti. Malo však dodal, že ich náboru bránia zle nastavené pravidlá ekonomickej migrácie a vysoká miera neserióznych poskytovateľov zahraničných zamestnancov. „Novela týkajúca sa zamestnávania pracovníkov zo zahraničia síce tento proces zjednodušila a zamestnávatelia môžu uplatniť zrýchlený režim v nedostatkových povolaniach, ako sú zdravotnícke profesie, IT či kamiónová doprava, slovenskému trhu však chýbajú aj pracovníci z automotive a výroby,“ priblížil Malo.

Najväčšími problémami sú podľa neho dlhý vízový proces, slabá konkurencieschopnosť, nízke mzdy a malá atraktivita v porovnaní so západnou Európou. „Bez podpory štátu bude nábor zahraničných pracovníkov naďalej stagnovať," dodal s tým, že pre Ukrajincov a Srbov už nie sme atraktívnou krajinou. Môžu za to veľmi nízke čisté mzdy. „Keď sa pozrieme do rebríčka čistých miezd, tak Slovensko je na štvrtom mieste od konca s priemernou čistou mzdou 1 008 eur. Za Slovenskom sú už iba Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Všetky ostatné krajiny už Slovensko preskočili,“ podotkol Malo.

„Slovensko dlhodobo fungovalo na minoritách zo Srbska a z Ukrajiny. Bol tu v poslednom období nával Ukrajincov, no trendy sa zmenili. Buď idú na východ domov na front, alebo idú na západ do Nemecka či do Kanady. A u Srbov je to podobné,“ povedal riaditeľ.

Pre ktoré krajiny budeme teda ešte atraktívni? Ani pre Rumunov a Bulharov už tiež podľa Mala zaujímavými nebudeme. „Filipíny, Indonézia, Mongolsko, Nepál. Sú to krajiny, ktoré majú veľkú populáciu a majú extrémne nízke priemerné mzdy. Pre nich bude ešte Slovensko atraktívne. Pre iné národy, na ktoré sme boli zvyknutí, už nie s takýmito čistými platmi,“ konštatoval.

Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch z krajín mimo EÚ, prípadne zamestnancoch z Ukrajiny, zaznamenal aj segment inžinierstva a výroby. Ide najmä o pozície programátorov, technikov a inžinierov. V odvetví bankovníctva a finančných služieb zaznamenal prieskum nedostatok účtovníkov, daňových poradcov či audítorov.

Prečítajte si tiež: