Veľké zmeny pre pracujúcich: Gastrolístky alebo peniaze, aj dovolenka navyše pre rodičov!

Modernizáciu sa upraví práca z domu aj možnosť pre zamestnancov vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. To všetko prináša novela Zákonníka práce, ktorú 3. novembra  schválila vláda. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v nej okrem toho upravuje aj prácu študentov či kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení odborov u zamestnávateľa. Novela Zákonníka práce už smeruje do parlamentu. Po schválení v parlamente a podpise prezidentkou by mala platiť od 1. marca 2021. 

Po novom si bude môcť zamestnanec vybrať medzi stravovacou poukážkou, teda gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Možné to bude však len v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom zmluvnom stravovacom zariadení. Takýto finančný príspevok bude oslobodený od odvodov a daní.

Výška finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Ministerstvo práce spresňuje, kedy vzniká zamestnancovi, ktorý v kalendárnom roku nedovŕši 33 rokov, týždeň dovolenky navyše z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa. Ak sa zamestnanec začne starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, dovolenka sa mu zvýši v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

Tak, ako už platí aj v súčasnosti, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť alebo poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce. Ak túto povinnosť nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Zamestnávateľ sa však touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov.

Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci resp. telepráci využívať vlastné zariadenie, zamestnávateľ mu uhrádza podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním.

Novelou sa zároveň zabezpečí, aby výkon práce z domácnosti nezasahoval do súkromného života zamestnanca a to ustanovením takzvaného práva na odpojenie sa. Ide o právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času ak nejde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Zamestnanec tak nemusí pracovať po skončení pracovnej doby, počas nepretržitého odpočinku v týždni, dovolenky, sviatku a prekážky v práci. Zamestnávateľ to nesmie posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny.

V súčasnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov len ak má študent štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Žiak strednej školy však stráca štatút nasledujúci deň po úspešnom ukončení štúdia. Vysokoškolské štúdium sa skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Absolventi tak majú problém po ukončení štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov, hoci plánujú pokračovať v štúdiu.

Preto sa v Zákonníku práce navrhuje zaviesť prezumpciu zachovania štatútu žiaka alebo študenta do 31. októbra. Z toho vyplýva, že študent, ktorý ukončí štúdium a plánuje v ňom pokračovať na ďalšom stupni, bude môcť počas prázdnin brigádovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Takto sa na neho vzťahuje výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie do výšky 200 eur.

V praxi funguje to, že zamestnancov na pracovisku zastupujú osoby, ktoré nemajú žiadnu previazanosť so zamestnancami, v niektorých prípadoch sú pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa majú nejakú členskú základňu. Keďže informácia o členstve v odboroch je dôverná a zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať, zamestnávateľ si nevie overiť, či príslušná odborová organizácia skutočne chce zastupovať na pracovisku zamestnancov alebo jej prítomnosť na pracovisku má inú motiváciu.

Ministerstvo práce preto navrhuje, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali ako príslušný odborový orgán iba osoby, ktoré sú u neho zamestnané. Zamestnanci budú mať istotu, že ich v rokovaniach zastupuje relevantná odborová organizácia, ktorej členovia sú zároveň ich kolegami a rozumejú situácii na pracovisku. Platí však, že zamestnávateľ sa môže s odborovou organizáciou dohodnúť aj inak a túto podmienku nebude vyžadovať.