VEĽKÉ POROVNANIE cien z novembra 1989 a dnes: Neuveríte, kedy sme sa mali lepšie!

Rady na toaleťák či kapry sa dnes zmenil na tlačenice na akcie. Po nežnej revolúcii sa zmenil aj spôsob nakupovania Slovákov. Dnes už máme oveľa viac možností, kde a čo nakúpiť. Koncom deväťdesiatych rokov začali u nás pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh obchodov postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety.

Oveľa zaujímavejší je však pohľad na to, čo sme si mohli dovoliť za socializmu a čo dnes. Ak by sme vtedajšie ceny prerátali na eurá, chlieb by stál 0,09 centa, maslo 0,17 centa, kilové kurča jedno euro a Škoda Favorit by nás vyšla 2 800 eur. Šetriť by sme naň však museli z mesačného platu 104 eur, čo bol vtedy priemerný zárobok. Od roku 1989 vzrástla priemerná mzda z 3 142 Kčs na 1 087 eur v prvom polroku tohto roka.

Mnohí však dlhé roky po revolúcii hovorili, že za socializmu sa mali lepšie. A sčasti majú aj pravdu. „Slováci začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007,“ vysvetľuje analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company. Po revolúcii sa totiž prepadli reálne mzdy, viackrát devalvovala koruna a naopak, mnohé ceny v obchodoch rástli nahor. „V súčasnosti zarábame v priemere reálne  cca o tridsať percent viac ako v roku 1989. Slováci si dnes zároveň môžu dopriať viac luxusnejších tovarov a služieb ako pred tromi dekádami,“ doplnila Sadovská.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov. Vlani však dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku historicky najnižšie úrovne pod 6 % a ani súčasná koronakríza s ňou zatiaľ veľmi nezamávala.

Ak porovnáme vtedajšie platy s dnešnými a to, čo si za ne môžeme kúpiť, zistíme, ako sa skutočne máme. „Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi,“ hovorí analytička. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj pre nákup mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko výrazné.

Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať o 6 minút viac ako kedysi. „Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v revolučných rokoch takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba niečo cez jeden pracovný deň,“ porovnala Sadovská.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. „Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v súčasnosti na zaobstaranie si LCD televízora,“ priblížila analytička. Ak sme si pred tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Za vyše tridsať rokov sa zmenilo aj naše nákupné správanie. Vznikli veľké nákupné centrá po celom Slovensku, do ktorých už nechodíme len po nevyhnutný tovar, ale aj za zábavou či kulinárskymi zážitkami. Dnes už môžeme nakupovať aj online v rôznych e-shopoch, čo sa ešte viac rozšírilo počas pandémie. Fenoménom nie je ani nákupná turistika do okolitých krajín.