Veľká PREDPOVEĎ POČASIA! Klimatológ Faško: Na teplo si ešte počkáme, ale leto bude do októbra!

- Charakter počasia v tomto roku v čase jarnej rovnodennosti pripomína obdobie medzi zimou a jarou. V počasí budeme vnímať ešte viac príznakov zimy. Nebude teplo, v noci a ráno stále pravidelne mrzne a v posledných dňoch sa dokonca v niektorých oblastiach Slovenska opäť vytvorila snehová pokrývka. Pocit chladu umocňuje v týchto dňoch aj nepríjemný vietor, ktorý je predovšetkým na veterne exponovaných miestach aj silný. Popri sklamaniach, ktoré tento charakter počasia možno niekomu prináša, treba pripomenúť, že to má aj výhodu. Chladnejšie počasie neumožňuje rýchlejší vývoj vegetácie a tým ju chráni pred potenciálnym poškodením mrazmi v neskorších fázach jari. Dobrou správou je, že po minuloročnej jeseni a zime, keď bolo veľmi málo slnečného svitu, by aj v priebehu budúceho týždňa mohol pribúdať slnečný svit a môže byť suchší vzduch. Menej priaznivou informáciou je však to, že v oblasti tlakovej výše by sa nemali vyskytovať atmosférické zrážky. Takže asi budeme čoraz viac pociťovať sucho. Nedostatok zrážok sa napríklad na juhu Podunajskej nížiny prejavuje už od 11. februára 2021.

- Marec bude u nás chladnejší. V priestore Európy prevláda cirkulácia vzduchu v atmosfére pozdĺž poludníkov. Ak by sa toto prúdenie vzduchu v nasledujúcich týždňoch zmenilo na prevládajúce južné až juhozápadné, spôsobilo by to u nás oteplenie. Jar, ako ročné obdobie, však u nás máva prirodzene premenlivý charakter, s pravidelnejším striedaním chladnejšieho a teplejšieho počasia.

- Rok 2020 bol najteplejší globálne na celom svete a napríklad aj v Európe, ak ju vnímame ako celý kontinent. V rámci týchto veľkých celkov však boli určité regionálne rozdiely. Na Slovensku väčšina meteorologických staníc nemala minulý rok najteplejší, ale napríklad na Lomnickom štíte to tak bolo. Veľkou mierou k tomu prispeli, okrem iného, výrazné a dlho trvajúce kladné odchýlky charakteristík teploty vzduchu od ich dlhodobých priemerov vo vysokých zemepisných šírkach severnej pologule. Nás sa to dosť týkalo, pretože toto malo vplyv na rozsiahle topenie morského ľadu v Severnom ľadovom oceáne a, samozrejme, potom aj na jeho oneskorené a komplikovanejšie zamŕzanie. Toto malo vplyv na anomálie v prejavoch počasia aj v Európe.

- Otepľovanie bude pokračovať a vývoj naznačuje, že rýchlosť otepľovania bude pravdepodobne rásť. V druhej dekáde 21. storočia (od roku 2010 – pozn. red.) sa na Slovensku oteplilo tak výrazne, že s tým nemáme skúsenosti ani v jednej z dekád na konci 20. a v prvej dekáde 21. storočia, nehovoriac o dekádach v staršom období 20. storočia, resp. v 19. storočí.

- Z dynamiky vývoja počasia vyplýva, že v lete sa u nás môžu vystriedať obdobia horúce, suché, ale aj s výskytom zrážok, v ktorých dominujú búrky, pričom sa prechodne ochladí, resp. sa horúčavy zmiernia. Keď hodnotíme letá ako celok, teda obdobie od začiatku júna do konca augusta, tak bývajú teraz nadnormálne teplé.

- Klimatická zmena podmienená činnosťou človeka sa neprejavuje iba otepľovaním, aj keď na začiatku boli jej prejavy v charakteristikách teploty vzduchu najnápadnejšie. V súčasnosti sú problémom časté a výrazné výkyvy teploty vzduchu. Na jar rastie riziko poškodenia vegetácie mrazmi. Mierne zimy s nedostatkom snehu v nižších polohách urýchľujú vývoj vegetácie v priebehu jari a tá je potom v pokročilejších štádiách vývoja poškodzovaná mrazmi, ktoré sa u nás na jar prirodzene vyskytujú. V lete nás trápia búrky, sú silné a majú veľký škodový potenciál. Nezanedbateľným problémom sú vlny horúčav v lete, ktoré sú veľmi úporné. Jeseň sa stala nevyspytateľným obdobím. Jej začiatok má často charakter neskorého leta, ktoré sa niekedy prejavuje aj na začiatku októbra. Potom sa zvykne charakter počasia razantne zmeniť a z letného počasia sa ocitneme v jeho neskoro jesennom charaktere, niekedy až s príznakmi zimy, ako sa to stalo v polovici októbra v roku 2009, keď bola na severozápadnom Slovensku snehová kalamita. Toto potom bráni prejaviť sa klasickému babiemu letu, ktoré patrilo v minulosti k typickým príznakom našej klímy. Zimy majú v dôsledku klimatickej zmeny tiež veľmi špecifický charakter. Chýba im teplotná stabilita, v nižších polohách pribúdajú tekuté či zmiešané zrážky na úkor tuhých. Dôsledkom je v nižších polohách už takmer pravidelne iba epizodický výskyt snehovej pokrývky. Toto býva základom sucha na jar.

- Sneh sa v nižších polohách Slovenska stáva čoraz vzácnejším prejavom zimy. Vo vysokohorských polohách Slovenska sa jej nedostatok neprejavuje, naopak, býva jej tam teraz viac ako v minulosti.

Predpoveď počasia na najbližších 8 týždňov: