Predpoveď meteorológov Pecha, Jarošovej a Faška neveští nič dobré: TAKÉTO leto sme ešte nemali!

Ak ste si mysleli, že to najhoršie už máme za sebou, omyl. Meteorológovia sa zhodli, že leto bude extrémne horúce a nepotrápi nás iba sucho, ale aj veľké výkyvy počasia. Podľa meteorológa Jozefa Pecha a klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a meteorologičky Miriam Jarošovej nás čaká ešte niekoľko vĺn horúcich dní. Pre Plus JEDEN DEŇ prezradili, koľko budeme mať zrážok, tropických dní a aké ničivé prejavy počasia môžu Slovensko počas leta zasiahnuť.

J. PECHO: – Máme v podstate za sebou jún, prvý letný mesiac, a treba povedať, že na mnohých meteorologických staniciach sa zaradí medzi päť najteplejších júnov v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu za jún od normálu 1991 – 2020 sa bude najčastejšie pohybovať od +2,5 až do +3,0 °C. Ak sa charakter atmosférickej cirkulácie udrží aj v priebehu nasledujúceho mesiaca (júl 2022), je veľmi pravdepodobné, že ako veľmi až mimoriadne teplý sa skončí aj júl 2022 a vlna horúčav, ktorú momentálne na Slovensku zažívame, môže by charakteristickým rysom aj ďalších týždňov. S istotou to, samozrejme, však povedať nevieme, všetko bude veľmi závisieť od toho, ako budú v priestore Európy rozložené riadiace tlakové útvary.

J. PECHO: – Do začiatku druhej augustovej dekády možno na veľkej ploche európskeho kontinentu očakávať nadnormálne teploty vzduchu v rozsahu +1,0 až +2,0 °C v porovnaní s normálom 1991 – 2020. Samozrejme, tieto strednodobé prognózy treba čítať tak, že nejde o presnú predpoveď počasia na konkrétne dni, ale len o určitú pravdepodobnosť toho, že teplota vzduchu bude v jednotlivých týždňoch významne vyššia ako dlhodobý priemer.  Ak by sa súčasný charakter cirkulácie vzduchu v západnej a strednej Európe udržal aj v nasledujúcom mesiaci, je tu celkom slušný potenciál na to, že súčasná vlna horúčav nebude v priebehu tohto leta zďaleka posledná.

M. JAROŠOVÁ: – Ak si uvedomíme, že posledné letá priniesli so sebou vždy aspoň na pár dní horúce počasie, prognóza by mohla byť presná.

J. PECHO: – Súčasný charakter cirkulácie vzduchu v priestore Európy – brázda nízkeho tlaku nad západnou Európou a tlaková výš nad Ruskom – vedie k situácii, že zrážok je veľmi málo a čím viac ideme na východ, tým je situácia s nedostatkom zrážok horšia. Výnimkou sú len lokálne prehánky a búrky, ktorých výskyt je častejší na západe Slovenska. Treba však povedať, že deficit zrážok sa v mnohých oblastiach stredného a najmä východného Slovenska prehlbuje už od septembra minulého roka. Podľa súčasných predpokladov to zatiaľ vyzerá na to, že zrážok bude v priebehu leta skutočne menej.

M. JAROŠOVÁ: – Sucho už máme. Na jeho zmiernenie by sme potrebovali vytrvalé, niekoľkodňové veľkoplošné zrážky. Búrky sú schopné priniesť veľké milimetre zrážok, ale na malú plochu za krátky čas a takéto zrážky nepomáhajú pôde, skôr škodia. Opäť sa musíme pripraviť lokálne na výdatnú zálievku, ale inde budú zrážky naďalej chýbať. Enormné množstvo zrážok chýba na krajnom juhovýchode krajiny, ale aj iné lokality by zrážky uvítali v takýchto horúcich dňoch.

M. JAROŠOVÁ: – Na vznik búrky okrem tepla sú potrebné ešte aj iné komponenty. Podľa výstupov meteorologických balónov vieme povedať, aké podmienky v atmosfére panujú a či sú vhodné na vznik búrok, ale nikto presne nepovie lokalitu, kde sa búrka vyskytne. Trochu inak je to s búrkami naviazanými na postup frontálneho rozhrania, kde sa dá, podľa postupu, s väčšou pravdepodobnosťou povedať, že sa búrka bude vyskytovať tam alebo tam. Podľa plochy, na ktorej sú splnené podmienky na možný výskyt búrky, sa v predpovedi počasia uvedie, že sa môžu vyskytnúť miestami alebo ojedinele a prikladá sa aj oblasť, kde by to mohlo byť.

M. JAROŠOVÁ: – Búrka sama osebe nie je nebezpečný poveternostný jav, nebezpečnou ju robia sprievodné javy – silné dažde, krupobitie, nárazový vietor... Vzhľadom na teplejšiu atmosféru je reálna hrozba, že takého extrémne javy sa budú vyskytovať častejšie. Keď spomínate tornádo, tak to sa vyskytlo aj u nás minulý rok, v auguste 2021 na východe Slovenska, ale nemalo takú silu ako to na Morave.

J. PECHO: – Tornádo je veľmi extrémnym prejavom silných tzv. supercelárnych búrok a vznikajú pri veľmi špecifických podmienkach. Výskyt silných alebo ničivých tornád je na území Slovenska mimoriadne zriedkavý, čiastočne za to vďačíme aj veľmi zložitej orografii (rozmiestnenie relatívne vysokých horských prekážok), ktorá v konkrétnych situáciách môže blokovať a destabilizovať cirkuláciu vzduchu v spodnej a strednej časti búrkového oblaku. S pokračujúcim otepľovaním na Slovensku budú pribúdať aj silnejšie a potenciálne deštruktívnejšie prejavy letných búrok. V prípade tornád je to však trochu zložitejšie. Súčasné vedecké poznanie nám zatiaľ nedovoľuje vysloviť takýto silný predpoklad aj v prípade tornád. Celkom určite sa budú tornáda vyskytovať na Slovensku aj v budúcnosti a budú mať potenciál na to, aby boli aj silnejšie.

M. JAROŠOVÁ: – Tropický deň je z meteorologického pohľadu deň, keď maximálna denná teplota dosiahla aspoň 30 °C. Najviac a najčastejšie sa vyskytujú na juhu Slovenska, kde Hurbanovo má dlhodobý priemer približne 18 tropických dní za leto, ale v posledných rokoch ich počet rastie a objavujú sa častejšie aj vo vyšších nadmorských výškach. Tropický deň sme ešte nemali vo výške 1 500 metrov nad morom. Ak si vezmeme našu studenú stanicu – Oravskú Lesnú, tak tam je z dlhodobých priemerov výskyt tropického dňa v letných mesiacoch tri – až štyrikrát za leto, ale aj tam ich pribúda. Pretože počasie je premenlivé, nemôžeme povedať, že to bude stále tak, ako naznačujú trendy z ostatných rokov. V minulosti sa stávalo, že bolo leto bez tropického dňa – v r. 1926, iba jeden tropický deň bol v napr. roku 1940. Najviac tropických dní bolo v Hurbanove v lete 2003, keď ich bolo 63. Ak si uvedomíme, že meteorologické leto má 92 dní, tak viac ako dve tretiny leta sme mali tropický deň.

P. FAŠKO: – Trend počtu tropických dní na Slovensku je rastúci. To však neznamená, že teraz je takýchto dní u nás každý rok viac. Najpriaznivejšie podmienky na výskyt tropických dní u nás sú na juhozápadnom Slovensku, ďalej v niektorých v chránených, menej veterných polohách, na juhu stredného Slovenska a potom aj na juhu východného Slovenska. Príkladom takejto polohy je meteorologická stanica v Dudinciach, kde v druhej dekáde 21. storočia už štyrikrát zaregistrovali v letnej sezóne 50 a viac tropických dní. Predtým, od roku 1971, tam takýto vysokých počet tropických dní bol iba raz, v roku 2003, keď ich tam bolo 53. Naopak, v chladných letách, na konci 70. rokov 20. storočia, v Dudinciach zaznamenali iba pár tropických dní (1978 – 2 tropické dni a 1980 – 3 tropické dni).

M. JAROŠOVÁ: – Ak si uvedomíme, že teplota stále stúpa, je reálne, že bude stúpať aj počet letných a tropických dní, respektíve, že sa budú vyskytovať dlhotrvajúce periódy s týmito dňami nielen na juhu krajiny, ale ich výskyt sa bude zvyšovať aj s rastúcou nadmorskou výškou – bude ich viac a častejšie aj na Kysuciach, Orave alebo Zamagurí.

P. FAŠKO: – Tendencia pribúdania letných a tropických dní je veľmi pravdepodobne nezvratná. Jednou z príčin je, že letá v posledných rokoch strácajú pôvodný teplotný režim. Jún býval akýmsi štartovacím letným mesiacom a leto vrcholilo až na rozhraní júla a augusta. Teraz sa začali častejšie vyskytovať letá, v ktorých je porovnateľne horúco vo všetkých troch letných mesiacoch.

M. JAROŠOVÁ: – Áno, je to tak. Akoby sa strácali prechodové ročné obdobia, respektíve trvajú iba niekoľko dní.

P. FAŠKO: – Aj zima, podobne ako leto, akoby strácala pôvodný režim teploty vzduchu s vrcholením zimy v nižších polohách niekedy v druhej polovici januára. Stáva sa napríklad, že začiatok zimy je najmrazivejším obdobím celej zimy a zvyšok je teplotne nevýrazný. V klimatických podmienkach Slovenska, v strednej Európe, však napriek tomu stále pripúšťame existenciu štyroch ročných období s tým, že iba leto celkom jednoznačne obhajuje svoju pozíciu a ostatné tri ročné obdobia obhajujú svoje pozície niekedy veľmi rozpačito.