VLÁDA šetrí. Mení penzie, bonus na dieťa... Mnohí o dávky prídu úplne. Zmeny pocítia všetci!

Vzhľadom na súčasný stav verejných financií je konsolidácia viac než nevyhnutná, konštatoval makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Objem konsolidácie je dostatočný. Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu, prichádza pomerne neskoro,“ tvrdí. „V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest,“ uviedol.

Daň z finančných transakcií bude mať však podľa Horňáka výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. „Ide tak o ďalšie znevýhodnenie podnikateľov. Takéto opatrenia povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín Únie bude ešte náročnejšie,“ myslí si Horňák.

Podľa odborníka na sociálne veci Jozefa Mihála, na šetriaci balíček doplatia najmä rodiny s deťmi. „Konsolidácia vytiahne v roku 2025 z peňaženky každého dospelého človeka približne 500 eur. Najviac na ňu doplatia rodiny s deťmi, najmä so stredoškolákmi a s vysokoškolákmi, pretože im výrazne klesne, či dokonca sa zruší daňový bonus,” podotkol Mihál. Čo všetko sa ruší a aké sumy dostanú rodiny s deťmi a či vôbec alebo koľko peňazí seniori dostanú, nájdete v galérii.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) konštatovala, že bez prijatia konsolidačných opatrení by hrubý dlh v najbližších rokoch narástol z aktuálnych približne 57 % HDP  takmer na 67 % HDP v roku 2028. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné. „Je zrejmé, že vláda si uvedomuje naliehavosť potreby ozdravenia verejných financií. Očakávané zníženie deficitu na 4,5 až 4,7 % HDP je primerané. Správne deklarovaný cieľ znížiť deficit pod 3 % HDP do roku 2027 ukazuje, že aj v ďalších dvoch rokoch by sa malo pokračovať podobnou rýchlosťou,“ uviedol hovorca rady František Múčka.

Celková deklarovaná suma opatrení vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu. „Podľa rezortu financií balíček ozdravuje verejné financie len v objeme 1,7 mld. eur medziročne, zvyšok sa použije na riziká, resp. iné priority. „Je dôležité, aby vláda poskytla informácie o využití zostávajúcej približne 1 mld. eur,“ uviedol Múčka.

Podľa finančného analytika Mariána Búlika z OVB Allfinanz Slovensko bolo zvýšenie DPH odborníkmi odporúčané opatrenie. „Je to logické riešenie. Zvláštny je len spôsob, ako vláda rozhodla o kategóriách tovarov pre zníženú DPH, keď napríklad knihy z nej vyradila, kým učebnice preradila do novej zníženej sadzby 5 %,“ podotýka Búlik. „Zvýšenie DPH by však mali sprevádzať aj úsporné opatrenia na strane štátu, ktoré v opatreniach prakticky úplne absentujú,“ konštatoval. „Za nešťastný považujem spôsob, ako sa vláda vyrovná s nesystémovými rodičovskými dôchodkami. Namiesto zrušenia postavila ľudí pred rozhodnutie, či svoje 2 % pošlú rodičom alebo neziskovej organizácii. Tento ,výber' pokladám za neprístojný,“ tvrdí Búlik.

Za vyslovene negatívny krok pokladá zdanenie bankových prevodov pri firmách a živnostníkoch. „Tento krok podporí nárast sivej ekonomiky, pričom záujmom vlády by mal byť presný opak. Zvlášť bizarné je zaťaženie prevodov za úhradu splátok úverov. Dnes v situácii, keď banky stále nedostatočne úverujú firemný sektor a vláda by sa naopak mala snažiť o to, aby do rozvoja podnikania smerovalo viac zdrojov, zaťaží firmy pri úverovaní ešte viac,“ dodal Marián Búlik.

Najväčší problém konsolidačného balíčka vníma analytik 365.bank Tomáš Boháček zameranie sa na príjmy štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa nepodarí vybrať na daniach očakávanú sumu, je ohrozený celý konsolidačný proces. „Zníženie výdavkov na dodatočné dôchodkové príspevky úplne absentuje, čo vnímam ako najväčší nevyužitý konsolidačný priestor, ktorým by sa mohla vykryť aj zmena základnej sadzby DPH. Tá sa v konečnom dôsledku dotkne aj dôchodcov,“ tvrdí Boháček. Oceňuje však, že štát myslel na malých a stredných podnikateľov. „Opatrenia však v takejto forme považujem za proinflačné a prinesú reálne nižší ako predpokladaný príjem. Väčšina nákladov bude spočiatku prenesená na firmy a solventnejších ľudí, avšak neskôr doľahne aj na bežné domácnosti, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvní aj rast ekonomiky,“ dodal Boháček.

Za daňovú povodeň označil úsporné opatrenia vlády analytik INESS Radovan Ďurana. „Namiesto znižovania výdavkov sme dostali významné zvýšenie daní, ktoré presahuje potreby zníženia deficitu na budúci rok. Vláda si robí priestor buď na nové sociálne balíčky, alebo aby v predvolebnom roku nemusela znovu zvyšovať dane,“ vraví Ďurana. „Znižovať sa bude rodičovský dôchodok aj daňový bonus, tieto opatrenia však zároveň znamenajú efektívne zvýšenie daňového zaťaženia domácností. Vyššie dane postihnú každého, či už prostredníctvom vyššej sadzby DPH, alebo tlakom na ceny vplyvom vyšších daní firiem,“ myslí si Radovan Ďurana.

Podľa jeho slov by sa mohlo zdať, že vláda nezvýšila daň z príjmov fyzických osôb, ale nie je to tak. „Zvýšenie stropov na sociálne odvody bude mať úplne rovnaký dosah ako zvýšenie daní. Konsolidačný balíček síce znamená zníženie deficitu, ale neznamená ozdravenie verejných financií,“ uzavrel Ďurana.