Uťahovanie opaskov sa nekončí, rozhodla vláda. Miliardy stále chýbajú. Čo nás čaká a ako dlho?
5. 5. 2025, 5:55
Slovensko čelí rastúcim výdavkom v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja, čo vytvára tlak na verejné financie. Po prijatí vládnych opatrení došlo k zlepšeniu a vrátili sme sa do pásma stredného rizika, dlh je ale aj tak na úrovni 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda 5,7 mld. eur, konštatovali analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorí správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií vypracovali.
Zdroj: hud
Zdroj: hud
Zdroj: hud
Galéria k článku
Rada hodnotila, či nastavenie verejných politík v spojení s predpokladaným demografickým vývojom, je z pohľadu verejných financií dlhodobo udržateľné. „Základný scenár vychádza z výsledkov hospodárenia Slovenska ku koncu roka 2024 a zohľadňuje vplyvy opatrení schválených v jeho priebehu,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth. „Najväčší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mala vlani schválená konsolidácia a spomalenie valorizácie miezd vo verejnej správe,“ priblížil Tóth.
Správu rady komentoval aj rezort financií. „Konsolidácia prináša pozitívne výsledky. Ak by vláda v roku 2024 nekonsolidovala, verejný dlh by do roku 2027 narástol až na 71,4 % HDP a dosiahol by takmer 110 mld eur,” uviedol rezort.
„Vláda sa správa ako zodpovedný hospodár. Zhoršuje sa ale globálne prostredie a sú tu nové riziká, ktoré môžu priniesť obchodné vojny. Aj napriek tomu chceme znižovať deficit a stabilizovať dlh,“ zhodnotil minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Rezort odhaduje potrebu konsolidácie na rok 2026 vo výške 1,7 mld eur. Deficit by mal tento rok dosiahnuť 4,9 % a budúci rok klesnúť na 4,1 % HDP. „Cieľom je dosiahnuť do roku 2027 deficit na 3,5 % HDP, čo je predpokladom pre stabilizáciu dlhu a vytvorenie podmienok na jeho pokles v nasledujúcich rokoch,“ avizoval rezort. Čo plánuje ministerstvo financií, zistíte v galérii.

Napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti ale zostávajú verejné financie podľa rady pod tlakom. „Osobitne znepokojujúci je rast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 % HDP. Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti,“ zhodnotil Ján Tóth. Vysoký deficit v penzijnom systéme, ktorý sa bude ešte prehlbovať, predstavuje nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť. „Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, ozdravovanie by malo pokračovať cestou efektívnejších výdavkov,“ dodal Ján Tóth.
