Unikol tajný plán vlády: Pozrite, na čo chce Matovič minúť miliardy eur!

Keď sa Igor Matovič v júli vrátil z päťdňového samitu v Bruseli, hovoril o geniálnej správe pre Slovensko. Naša krajina bude mať na nasledujúcich 7 rokov k dispozícii takmer 44 miliárd eur vrátane grantov a pôžičiek. Domácou úlohou pre našu vládu je vymyslieť, na čo peniaze minieme.

Prvý návrh je už na svete. Slovensko ho musí poslať Bruselu do 15. októbra. Dokumentom sa vláda bude uchádzať o časť z celkového balíka. Konkrétne ide o 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy a rozvoja.

Pracovný návrh zatiaľ verejnosť nevidela, no v redakcii ho máme k dispozícii. 100-stranový dokument obsahuje približne 200 reforiem, no už teraz je isté, že do praxe sa nepodarí zaviesť všetky. „Musíme vybrať podľa môjho odhadu päť-šesť kľúčových reforiem, lebo iné nestihneme,“ povedal ešte začiatkom septembra Matovič.

„Plán obnovy unikol, to tak byť nemalo, ale teraz začínajú intenzívne debaty o tom, ktoré návrhy tam nakoniec zostanú. Stotožňuje sa s premiérom v tom, aby sme sa koncentrovali na päť alebo šesť veľkých vecí,“ komentoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Podľa pracovnej verzie plán stojí na ôsmich základných pilieroch. Najrozsiahlejšou oblasťou sú fiškálne zmeny, ktoré zahrňujú reformy daňového či dôchodkového systému. Vláda chce opäť meniť výpočet dôchodkového veku. Dnes platí dôchodkový strop 64 rokov, no ponovom by sa mal penzijný vek opäť naviazať na demografický vývoj podľa strednej dĺžky života, aby bol systém udržateľnejší. Túto zmenu chce kabinet presadiť aj v ústave, a to ešte v decembri 2020.

Od januára 2022 sa majú zaviesť čiastočné dôchodky. Ich poberaním si človek bude môcť znížiť pracovný úväzok, a tak sa mu umožní postupný odchod z trhu práce. „Čiastočný dôchodok môže udržať ľudí na trhu práce dlhšie a znížiť tlak na verejné financie,“ píšu predkladatelia v návrhu.

Zaviesť sa má aj férovejšie krátenie a zvyšovanie dôchodkov pre tých, ktorí idú do predčasnej penzie, resp. pracujú dlhšie. Sprísniť sa majú pravidlá pre minimálny dôchodok, vstup do II. piliera bude automatický, ľudia budú pravidelne dostávať oranžovú obálku, z ktorej sa dozvedia, aký dôchodok im vychádza.

Zjednodušiť sa má platenie daní a odvodov, napríklad daňové priznania by mohli byť predvyplnené. Zdanenie nehnuteľností bude opäť vyššie. Od januára 2022 by sa domy a byty mali zdaňovať podľa aktuálnej hodnoty. To si vyžiada vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra. Štát chce napríklad zdaniť aj vizuálny smog z vonkajšej reklamy.

Kľúčovou oblasťou, do ktorej chce štát investovať, je aj vzdelávanie. Kabinet hovorí o skokovom náraste platov učiteľov. Do roku 2022 by mali ich mzdy vzrásť na 85 % platu VŠ vzdelaných ľudí, pričom súčasná úroveň je okolo 70 % a priemer v EÚ 88 %.

Minister Sulík by chcel do plánu ešte presadiť odvodový bonus. Zároveň avizoval, že niektoré návrhy z plánu nepodporí. Napríklad návrh na zriadenie inštitúcie, v ktorej by mali byť zjednotené viaceré štátne firmy, ako napríklad SARIO, SIEA či Slovak Business Agency. „To považujem za úplne šialený nápad,“ povedal Sulík.

Výhrady k niektorým bodom má aj ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). „Budeme to komunikovať v rámci pracovných skupín,“ povedala. Slovensko podľa nej potrebuje reformy vzdelávania, či zdravotníctva, ale aj reformu celej verejnej správy vrátane územnosprávneho členenia, fungovania inštitúcií a fungovania justície.

Podľa ekonomického analytika uniknutý plán vlády neobsahuje žiadne zásadné opatrenia, ktoré by Slovensko mali dostať pred ostatné krajiny. „Slovensko bude aj naďalej závislé na príleve zahraničného kapitálu, reformný plán neobsahuje výrazné opatrenia, ktoré by ho k nám mohli odlákať od okolitých krajín. Slovensko potrebuje urobiť rázny krok, upozorniť na seba podstatnou zmenou. Napríklad v daňovej oblasti by to mohlo byť zavedenie tzv. estónskej dane, keď sa zisk firiem zdaňuje až pri vyplácaní dividend a teda uľahčuje firmám plánovanie investičných projektov,“ zhodnotil Radovan Ďurana z INESS.

„Určite možno vládu pochváliť za rýchlu a zásadnú dôchodkovú reformu, ktorá zabezpečí udržateľnosť systému. Pozitívny je aj zámer hlbokej daňovej a odvodovej reformy, aj keď tu sú zatiaľ známe len jej základné princípy. Čo mi však zatiaľ chýba, je jasné politické líderstvo a manažment prípravy a následnej implementácie reforiem,“ zhodnotil reformný plán súčasnej vlády bývalý minister financií Ivan Mikloš.

1. Fiškálne reformy

Zmeny v daniach, dôchodková reforma, schválenie zákona o penzijnom systéme či novela zákona o sociálnom poistení. Kľúčovým je naviazanie dôchodkového veku na demografický vývoj, ale aj férové krátenie či zvyšovanie penzie.

2. Zelená ekonomika

Dôraz najmä na energetiku a doprave. Do roku 2030 Slovensko dosiahne ciele zo Stratégie environmentálnej politiky a priemerné koncentrácie prachových častíc v ovzduší budú na úrovni odporúčanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. Vzhľadom na nárast osobnej automobilovej dopravy je nutné riešiť rozvoj verejnej a bezmotorovej dopravy a prechod na nízkouhlíkové palivá a významne zvýšiť počet kilometrov najazdených vlakom na obyvateľa..

3. Trh práce

Výzvou je hlavne zamestnanosť znevýhodnených skupín. Pandémia môže tento problém ešte viac prehĺbiť. Hlavným cieľom Slovenska do roku 2030 je zvýšiť zamestnanosť nízkokvalifikovaných ľudí na úroveň priemeru krajín Európskej únie z aktuálnych 36,1 na 55,7 percenta. Vláda tiež plánuje znižovať regionálne rozdiely medzi západom a východom Slovenska.

4. Vzdelávanie

Cieľom Slovenska je priblížiť sa do roku 2030 vo výsledkoch PISA testovania k priemeru OECD. Zároveň tri najlepšie vysoké školy sa dostanú na úroveň najlepších škôl v krajinách V3, z toho jedna do TOP 500. Vláda plánuje skokový nárast platov učiteľov do roku 2022.

5. Veda a výskum

Prioritou pre Slovensko bude prilákať vysokokvalifikovanú pracovnú silu, a nielen vo výskume. Hlavným cieľom Slovenska je dostať sa do roku 2030 do skupiny tzv. silných inovátorov v European Innovation Scoreboard, ktorý sa prejaví v navýšení súkromných aj verejných zdrojov na vedu a výskum.

6. Zdravie

Naše zdravotníctvo výrazne zaostáva za krajinami EÚ, napriek porovnateľným výdavkom. K zlepšeniu povedie efektívnejšie riadenie nemocničnej starostlivosti či personálu. Starnúca ekonomika bude vyžadovať reformu v dlhodobej starostlivosti. Podpora prevencie a reforma v oblasti duševného zdravia zase zvýšia kvalitu života občanov a znížia ekonomické náklady. Cieľom je tiež znížiť odvrátiteľné úmrtia zdravším životným štýlom, prevenciou či skríningmi.

7. Verejné inštitúcie

Slovensko má zlé výsledky vo vnímaní korupcie s prevládajúcou nedôverou v súdnictvo, prokuratúru a políciu. Zlepšiť to má súbor reforiem zameraných na zmeny regulácií v podnikaní, efektívnejšie stavebné konania či pozemkové úpravy. Zmeny vo verejnom obstarávaní zvýšia transparentnosť, kvalitu a konkurenciu v súťaži.

8. Digitalizácia

Predpokladom efektívnej komunikácie občanov so štátom, ktorá šetrí čas na strane občanov aj úradníkov, sú kvalitné digitálne služby verejnej správy, tzv. eGovernment. Cieľom Slovenska v tejto stratégii je znížiť rozdiel oproti ostatným štátom EÚ a pripojiteľnosť voči priemeru o 50 percent už v roku 2024.

Matovič: Kajetán Kičura bude odvolaný z ďalšej funkcie! Pozrite sa, čo premiér odkázal lekárom

Matovič viní z ďalšej kauzy opäť Pellegriniho: PODIVNÉ zmluvy za TISÍCE eur!

Matovič sa s ministrom Gröhlingom nezhodli: Rúška by mohli nosiť v škole aj prváčikovia!