Štát chce šetriť na energiách: Zatvoria školy v piatky, komu hrozí práca z domu a...

Kým okolité krajiny už šetriť začali, naopak, Slováci sa len s hrôzou v očiach prizerajú na prvé faktúry za energie. Priplácajú si školy, nemocnice aj bytovky. Po mesiacoch čakania a odkladania rokovaní o energetickej kríze je však konečne vidieť svetlo na konci tunela.

Podľa informácií, ktoré priniesol DenníkN, pripravili analytici ministerstva životného prostredia zoznam opatrení, ako by mohli verejné budovy ušetriť v čase energetickej krízy. Ide napríklad o ministerstvá, úrady, inštitúcie, ale aj školy či zariadenia sociálnych služieb. To, že ide o návrh, avšak nie v kompletnom znení, o ktorom ministri ešte len budú rokovať, potvrdilo aj samotné ministerstvo.

„Expertný materiál, o ktorom budú na svojej stredajšej schôdzi rozhodovať členovia vlády, ešte nie je vo finálnej verzii. Je to súbor možných opatrení, z ktorých budú členovia vlády vyberať. Všetky podrobnosti predstaví predseda vlády v stredu po rokovaní vlády na plánovanej tlačovej konferencii,“ informovalo ministerstvo.

„Prvotnú verziu opatrení vypracoval analytický inštitút ministerstva životného prostredia, Inštitút environmentálnej politiky, najmä na základe podkladov od Útvaru hodnoty za peniaze, Inštitútu finančnej politiky, Národnej implementačnej a koordinačnej autority, ako aj ministerstva hospodárstva,“ odpovedal rezort životného prostredia. Ako ďalej informujú, návrh, ktorý bude predložený na stredajšie rokovanie, je vytváraný v spolupráci s členmi pracovnej skupiny pre energetiku pod ústredným krízovým štábom a Úradom vlády. Opatrenia na zvýšenie energetickej úspory, týkajúce sa škôl, sú konzultované s odborníkmi z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Opatrenia by v praxi vyzerali nasledujúco. Medzi návrhmi pre verejné a administratívne budovy je napríklad zrušenie teplej vody. Ušetriť by sa mohlo aj nariadením práce z domu, povinný home office by mohli zaviesť v pondelky a v piatky aj medzi sviatkami. Dôvodom je dlhšie obdobie voľna, počas ktorého by sa úspora mohla znížiť niekoľkodňovým temperovaním. Práca z domu by podľa úradníkov viedla k 20-percentnej úspore energie.

Rovnako by sa znížila aj teplota vykurovania. Úradníci by pracovali kanceláriách, kde by maximálna teplota neprekročila 20 stupňov, na chodbe a schodisku by mohlo byť o dva stupne menej. Zmeny by čakali aj tých, ktorí si namiesto stravovania v kantíne nosia obedy z domu. V dokumente sa píše o zákaze spotrebičov, ktoré nesúvisia s výkonom práce. Sú to napríklad mikrovlnky, chladničky či elektrické spotrebiče. Spoločenské priestory navrhujú vybaviť senzorickým osvetlením. Ministerstvo navrhuje aj vypnutie nočného osvetlenia historických budov, čím by išlo za príkladom Francúzska či Nemecka.

Návrh ministra Budaja a analytikov by sa mohol výrazne dotknúť aj škôl. Medzi opatreniami je napríklad návrh na zatvorenie škôl každý piatok či predĺženie vianočných prázdnin o ďalšie dva týždne. „Myslíte si, že necháme žiakov a študentov mrznúť v školách?  V žiadnom prípade," vyhlásil minulý týždeň Eduard Heger s tým, že školy nebudú musieť v dôsledku cien energií prerušiť prezenčné vyučovanie.

„Spoliehame sa na to, že štát školám pomôže vykryť zvýšenie cien energií. Ak by hrozilo dištančné vzdelávanie, týkalo by sa to všetkých škôl, to ešte teraz neviem s istotou povedať, ale určite sa aj na túto možnosť pripravíme,“ povedala riaditeľka Základnej školy v Rimavskej Sobote Antalová, pričom pripomenula, že si nevie predstaviť, že by v triedach znížili teplotu na 19 stupňov, keďže deti väčšinu času presedia.

Opatrenia, nad ktorými vláda uvažuje, majú podľa energetického analytika JPX Jána Pištu zmysel. „Šetrenie bude počas tejto zimy nevyhnutné. Zatiaľ však nie je neskoro. Spotreba elektriny na Slovensku významne klesla po ukončení prevádzky pecí v podnikoch Slovalco a OFZ v Oravskom Podzámku. Na jednej strane je to nepríjemné, no na druhej strane to má aj pozitívny efekt. Plyn ešte nešetríme tak ako napríklad Nemci. Ten by sa cez leto hodil na rýchlejšie naplnenie zásobníkov, ale zdá sa, že sa aj Slovensku podarí prekročiť najneskôr v priebehu októbra dokonca 90-percentnú naplnenosť, čo je dobrá východzia pozícia pred zimou. Takže ešte sme nič zásadné nezmeškali,“ hovorí Ján Pišta, podľa ktorého závisí veľa aj na tom, aká bude tohtoročná zima.

„Ak by bola taká teplá, ako indikujú sezónne predpovede a dokázali by sme aspoň trochu znížiť spotrebu, prežili by sme ju bez strachu. Ak však bude zima silná a teploty budú klesať hlboko pod nulu, šetriť budeme musieť oveľa viac. Je tiež možné, že chladné počasie bude pretrvávať až do mája, a tam už môžeme začať pociťovať nedostatok plynu,“ tvrdí analytik Ján Pišta.

O tom, že rokovania o energetickej kríze sa konečne pohli, potvrdil aj nový minister hospodárstva Karel Hirman. „Legislatívna práca a nutné legislatívne akty sa začnú prijímať od stredy tohto týždňa," spresnil. Zastropovanie cien energií je podľa neho jedným zo základných mechanizmov. „Elektrina bude drahšia, ale bude na znesiteľnej úrovni, ktorú si bude môcť dovoliť každý," dodal Karel Hirman.

Prečítajte si tiež: