Virológ a infektológ šokovali: AstraZenecou sme vôbec nemali očkovať TÚTO SKUPINU ľudí!

Rozhodnutie ministerstva pozastaviť očkovanie prvou dávkou tejto látky mnohých zaskočilo. Minister zdravotnícva Vladimír Lengvarský vysvetlil, že úmrtie nie je hlavným dôvodom stopnutia AstraZenecy. „Jedným z tých menej závažných dôvodov je to úmrtie, ktoré stále prešetrujeme. Hlavný dôvod však je, že tých očkovacích látok nie je dostatok,“ povedal Lengvarský.

S rozhodnutím ďalej Astrou neočkovať súhlasí aj virológ Boris Klempa. „Len je mi ľúto, že je to tak priamo dávané do súvislosti s úmrtím. Stále platí, že výskyt tých špecifických trombóz je veľmi zriedkavý. Ak však prichádza k zlepšovaniu epidemickej situácie a riziko ťažkého covidu je najmä u mladších ľudí výrazne nižšie a zároveň je práve u týchto mladších ľudí zvýšené riziko trombotických udalostí, tak je na mieste situáciu prehodnocovať, najmä ak máme k dispozícii aj inú vakcínu,“ povedal odborník.

Podľa neho malo k zmene očkovacej stratégie prísť už skôr.  „Mňa  preto skôr zarážalo, prečo sa u nás stále trvalo na stratégii, že Astra je pre mladších, keď všade vo svete už bola stratégia otočená a Astra sa dáva len starším ľuďom, u ktorých je riziko trombóz minimálne a zároveň riziko ťažkého covidu výrazne vyššie,“ vysvetlil. Napríklad v Nemecku očkujú Astrou len ľudí nad 60 rokov, u nás to doposiaľ boli presne naopak, ľudia pod 60 rokov," dodal Klempa.

Súhlasí s ním aj infektológ Peter Sabaka. „Rozumnejšie by bolo zmeniť očkovaciu stratégiu a neočkovať vektorovými vakcínami mladšie ženy,“ povedal.

Viacerí Slováci po správe o úmrtí ostali vystrašení, niektorí sa dokonca boja ísť na druhý termín očkovania vakcínou AstraZeneca. Infektológ Peter Sabaka im však odkazuje, aby sa určite neodhlasovali a aby na druhú dávku išli. „Trombózy vznikajú po prvej dávke a druhá dávka je bezpečná. Preto ľudia po prvej dávke, čo čakajú na svoju druhú Astru, nebojte sa a nerušte termíny a dajte sa očkovať aj druhou dávkou,“ ubezpečuje infektológ.

Sabaka tvrdí, že z Astry strach mať netreba, i keď riziko vzniku krvných zrazenín existuje. „Toto riziko existuje. Je asi 1 ku 200-tisíc a týka sa takmer výlučne žien do 60 rokov a u žien nad 40 rokov riziko ťažkého covidu prevyšuje riziko z vakcinácie vektorovou vakcínou,“ uviedol a dodal, že treba zohľadniť aj prirodzený výskyt a prípady asi 1 na milión sú hlásené aj po iných vakcínach.

V hre bola aj otázka mixovania vakcín, ľudia, ktorí dostali prvú dávku Astry by dostali druhú od Pfizeru či Moderny. Spravili to tak viaceré krajiny. Nemecko, Francúzsko či Švédsko pristúpili ku kombinovaniu vakcín a budú podávať ľudom mladším ako 60 rokov, ktorí dostali prvú dávku od AstraZeneca ako druhú dávku vakcínu Pfizer. Túto možnosť odporúča aj Európska lieková agentúra (EMA), ktorá schvaľuje očkovacie látky pre Európsku úniu.

Podľa odborníka by takáto kombinácia mohla byť veľmi účinná. „Je pravda, že zatiaľ k tomu nie je k dispozícii také množstvo dát ako pri použití rovnakých vakcín, ale tie budú určite postupne pribúdať. Takáto kombinácia rôznych vakcín nie je niečo úplne nevídané, používalo sa aj pri iných vakcínach a dokonca je reálny predpoklad, že by mohlo prinášať zlepšenú odpoveď. Za normálnych okolností sa to nedoporučuje len preto, že taká kombinácia nebola testovaná v klinických skúškach, ale súčasná situácia je predsa len mimoriadna a vyžaduje si aj mimoriadne prístupy,“ povedal virológ Klempa.

Lengvarský však včera spresnil, že tí, čo už dostali prvú dávku od AstraZenecy, dostanú aj druhú dávku od tejto spoločnosti. Ubezpečil, že vakcín pre nich máme dostatok. „Zatiaľ neplánujeme miešať dávky, nie je to nutné,“ povedal minister.

Na Slovensko prišlo do konca apríla 456-tisíc dávok vakcín AstraZeneca a do konca mája nám má prísť ďalších 200-tisíc dávok. Vakcínu AstraZeneca dostalo takmer 442-tisíc Slovákov, obe dávky zatiaľ 38-tisíc z nich.