TVRDÁ REALITA na Slovensku: Ako vyžijú naši seniori z dôchodku? Z odpovedí vám bude do plaču

Niektorí penzisti majú pár eur našetrených, väčšina však po zaplatení účtov zostane na nule. „Jednota dôchodcov Slovenska upozorňuje, že tzv. 13. dôchodok ako jednorazová dávka pri takmer 14-percentnom zdražovaní seniorom nepomohol a bez mimoriadnej 8-percentnej valorizácie všetkých dôchodkov vrátane rozmrazenia minimálnych dôchodkov a valorizácie v septembri sa ešte viac bude prehlbovať obrovská chudoba seniorov," spresnila podpredsedníčka Jednoty dôchodcov Slovenska Valéria Pokorná.

Upozornila, že začiatkom roka 2022 bolo po 1,3-percentnej valorizácii pod hranicou chudoby 424 eur mesačne viac ako 30 % seniorov a neriešenie situácie zo strany vlády uvrhlo za 8 mesiacov ďalšie desiatky tisíc seniorov do obrovskej chudoby.
Jednota zároveň pripomína, že práve vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽaNO) zrušila klasický 13. dôchodok a urobila z neho dávku, pričom na senioroch týmto ušetrila viac ako 200 miliónov eur. Budúcoročná valorizácia o viac ako 11 percent bola pritom schválená ešte predchádzajúcou vládou. Súčasná vláda podľa jednoty preto okrem toho, že seniorom zobrala 200 miliónov z 13. dôchodku a 13. dôchodok predčasne vyplatila, neurobila nič.

„Priemerný dôchodok 515 eur mesačne má viac ako 55 percent všetkých seniorov, všetci títo majú na deň 3,6 eura na potraviny. Už viac ako pol roka požadujeme a očakávame okamžitú systematickú pomoc vo forme mimoriadnej valorizácie na úrovni 8 percent a schválenie a vyplatenie 14. dôchodku pred Vianocami. K tomu sme teraz pridali aj rozmrazenie minimálnych dôchodkov," tvrdí Valéria Pokorná.

Na lepšiu predstavu toho, ako si seniori rozdeľujú mesačný dôchodok, pripravila Jednota tabuľku. Priemerný dôchodok na Slovensku v roku 2022 je 512,45 eura na mesiac. Bez väčších úspor alebo pomoci rodiny sa z tejto sumy vyžiť nedá. Pri priemernej mesačnej penzii si tak môže penzista nakúpiť jedlo a pitie približne za 106 eur. Najviac peňazí sa rozkotúľa práve na bývanie a energie. Podľa výpočtov im na tieto položky odchádza 4,58 eura denne a takmer 138 eur na mesiac. Na oblečenie a obuv im zostáva 24,55 eura a na lieky ani nie 11 eur.

Ako skutočne vychádzajú slovenskí penzisti z dôchodku, sme zisťovali priamo v uliciach hlavného mesta. Na trhovisku Miletička sme sa dali do reči s manželmi Martinom (70) a Ľubicou (66).

„Mám dobrý dôchodok, vyše tisíc eur, takže aj keď manželke chodí menší dôchodok, dokopy vyžijeme,” prezradil nám Martin. „Stačí nám to, vieme slušne vyžiť, ušetríme a vieme pomôcť aj deťom. Ale varíme si sami, nechodíme do reštaurácií,” hovorí na rovinu. Ľubica nám priznala, že keby nemala manžela, každé euríčko z dôchodku by niekoľkokrát obrátila.

O niečo ťažšie dokáže vyžiť Alena (72), ktorú sme zastihli pri nákupe ovocia. „Keď zaplatím za lieky, nájom, nákup, telefón, tak mi z dôchodku zostane 50 eur. Veľakrát nie je ani na lieky, je to ťažké,” povzdychla si. Rovnako je na tom aj Viera (72). „Nejaké peniažky mám našetrené, ale kebyže nie, z dôchodku nevyžijem,” povedala smutne.

Dôchodcom síce vláda vyplatila 13. dôchodok v mimoriadnom predstihu, v čase rekordnej inflácie však mnohí hovoria iba o akejsi symbolickej pomoci. “Ideálne by bolo, ak by výška dôchodku bola čo najbližšie k príjmu, ktorý daný človek poberal počas svojho pracovne aktívneho života. Podľa štatistík v dôchodkovom veku výdavky klesnú o cca 30%, čiže ideálne aspoň 70% z jeho príjmu. Takáto vysoká náhrada mzdy na dôchodku zo strany štátu ale však nie je reálna a pri aktuálnom demografickom vývoji bude čím ďalej tým náročnejšia,” priblížil nášmu denníku Libor Kovalčík, senior director finančnej spoločnosti Simplea.

Rezort práce v reakcii na zdražovanie oznámil, že pripravuje možnosti ďalšej protiinflačnej pomoci pre seniorov. Predstaviť ju chce koncom leta. „Predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj samotný minister sa so zástupcami dôchodcov pravidelne stretávajú. Ich návrhy prijímame a diskutujeme o nich. Preto aj na základe požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska pripravuje rezort práce možnosti ďalšej inflačnej pomoci pre seniorov, ktorej návrh predstavíme koncom leta," spresnil rezort práce.

"Treba na rovinu povedať, že takýto rast dôchodkov predbehne zvyšovanie miezd v mnohých odvetviach a sektoroch. Dokonca pôjde o rýchlejší rast ako už beztak rekordné navyšovanie platov zamestnancov v štátnej správe, ktorým sa od januára zvyšujú platy o 7 % a až následne od septembra 2023 o ďalších 10 percent," informuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

"Valorizácia dôchodkov má dlhodobo zabezpečiť, aby sa kúpna sila dôchodku neznižovala. Tento princíp zabezpečuje platná legislatíva. Súčasná situácia je výnimočná a nebude trvať navždy, preto je každé nadmerné zvyšovanie dôchodkov rizikové. Pôjde totiž o zvýšenie takpovediac navždy. Neviem si predstaviť politika, ktorý by napríklad pri poklese cien navrhol zníženie úrovne dôchodkov. Preto je kľúčové dbať pri zvyšovaní výdavkov na stav verejných financií, ktorý nie je dobrý," dodáva s tým, že je veľmi problematické povedať, aký dôchodok je primeraný. Vo veľkom to podľa Búlika závisí od regiónu, kde človek žije, a životných nákladov, pretože iné výdavky majú ľudia v krajskom meste a iné na vidieku. "Vo všeobecnosti je miera náhrady nad 40 percent priemernej mzdy považovaná za vysokú, čo v prípade Slovenska predstavuje sumu niečo pod 500 eur," hovorí Búlik.

"Je mimoriadne dôležité, aby si pracujúci ľudia počas celého života sporili na dôchodok. Je totiž isté, že štát pri zhoršovaní demografie nebude mať dlhodobo na to, aby udržal súčasnú úroveň dôchodkov a tieto budú voči priemernej mzde postupne klesať. Dlhodobo najlepším spôsobom, ako si sporiť na dôchodok, je pravidelné investovanie na finančných trhoch. Ideálne je, ak človek začne s investovaním hneď od prvého zamestnania. V takom prípade nepotrebuje každý mesiac investovať vysokú sumu a napriek tomu si dokáže k času odchodu na dôchodok vytvoriť vysokú rezervu," vysvetľuje Búlik. Rovnakého názoru je aj Libor Kovalčík, senior director finančnej spoločnosti Simplea.

"Jednoznačne investovať. Ideálne dlhodobo a pravidelne každý mesiac. A využiť tak efekt zloženého úročenia. Napríklad pri investovaní už 50 eur mesačne od veku 25 r. do 64 r. života pri 7 % ročnom priemernom výnose by si človek dokázal vytvoriť až 177 295 eur. Ak začnem o 5 r. neskôr, vo veku 30 r. už budem mať iba 122 525 eur. To znamená - čím skôr začnem, tým lepšie," hovorí pre náš denník.