Trpia 10-ročné deti, aj dôchodkyne: Majú strach zo slova ‚tuk‘ a ‚cukor‘! Liečba zahŕňa aj TOTO

Poruchy príjmu potravy postihujú čoraz mladšie deti. Môžu mať strach zo slova tuk či tučný, ktoré sa im spája s niečím zlým. Najčastejšie trpia poruchami deti od 10 do 19 rokov, prevažne sú to dievčatá. „Pri deťoch sa môžeme stretnúť aj s fixáciou na číslo na váhe alebo so strachom z cukru, ktorý sa deťom prezentuje ako zlý a nezdravý,“ priblížila Ivana Kachútová z organizácie Chuť žiť. Dieťa potom odmieta zjesť čokoľvek, čo má na obale napísané slovo cukor, bez ohľadu na to, či je to pridaný cukor alebo sa v danej potravine vyskytuje prirodzene.

Poruchy príjmu potravy sa týkajú dievčat aj chlapcov. Najčastejšie je to mentálna anorexia, vyhýbavo-reštriktívna porucha či silná bazálna úzkosť, ktorá sa pretavuje do manipulácie s jedlom. Znaky môžu byť podľa odborníčky nenápadné. Rodič si poruchu všimne až vtedy, keď začne dieťa zaostávať za svojou rastovou krivkou. „Pri vyhýbavo-reštriktívnej poruche príjmu potravy jedáva dieťa iba špecifické potraviny a odmieta iné, predovšetkým z dôvodov, ako je strach zo zadusenia, vracania či neschopnosť tolerovať štruktúru, chuť alebo vôňu danej potraviny,” objasnila Kachútová.

Za ostatných 5 rokov liečilo takmer 2200 poistencov zdravotnej poisťovne Union. „Najviac poistencov s poruchou príjmu potravy sme zaznamenali vo vekovej skupine 10-15 rokov a potom 16-20 rokov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sa lieči tri krát viac žien ako mužov,“ prezrádza hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Poruchy príjmu potravy sú vážnym psychickým ochorením, ktoré nepostihuje len mladé dievčatá, ako sa často mylne predpokladá. Ide o celoživotný problém, ktorý môže zasiahnuť ľudí v akomkoľvek veku či spoločenskom postavení. „Evidujeme napríklad aj 12 žien nad 70 rokov, ktoré sú momentálne v liečbe. Je to dôkaz, že nejde len o problém mladých alebo o krátkodobý výkyv v stravovaní, ale o dlhodobý zápas, ktorý si vyžaduje odborný a empatický prístup,“ zdôrazňuje hovorkyňa Unionu.

Liečba je komplexná, nakoľko tieto poruchy postihujú všetky oblasti života - fyzické zdravie, psychické prežívanie, vzťahy, dokonca aj rodinu a blízkych. Časté sú aj komorbídne ochorenia, napríklad depresia, úzkostná porucha či OCD, s čím môže pomôcť medikácia.

„Preto by liečba mala zahŕňať psychiatra, psychológa, nutričného špecialistu, všeobecného lekára a ďalšie podporné, komunitné formy pomoci. Nie možné “riešiť” iba jeden problém. Napríklad pokiaľ organizmus dlhodobo hladuje, nie je možné začať psychoterapiu, nakoľko by to nemalo efekt. Aby však klient/ka začala jesť dostatočne, je potrebné pracovať s jej motiváciou, a pri deťoch s rodičmi, ktorí bývajú kľúčoví,“ vysvetľuje Valentína Sedileková z platformy Chuť žiť, ktorá sa venuje poruchám príjmu potravy.

„Ak nie sú poruchy príjmu potravy zachytené a liečené včas, môžu viesť k závažným zdravotným následkom – od chronickej podvýživy, porúch srdcového rytmu, až po smrť. Zo 655 chorých v minulom roku muselo byť hospitalizovaných 30 pacientov – ostatní sa liečili ambulantne,“ dopĺňa revízna lekárka Ingrid Dúbravová.

Najviac pacientov s poruchami príjmu potravy mali lekári v Košickom kraji, ďalej nasleduje Trenčiansky kraj a trojicu uzatvára Bratislavský kraj.