Lekári sa už musia rozhodovať, koho zachránia a KOHO NIE: Tresty za výber pacienta?
23. 11. 2021, 12:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:51)
Nemocnice hlásia posledné voľné lôžka pre pacientov s ochorením COVID–19. Hoci sa situácia zo dňa deň mení, zatiaľ, žiaľ, nie k lepšiemu. Na ošetrujúcich lekárov, ktorí stoja pred najťažšou voľbou – koho ešte zachrániť a koho už nie – je vyvíjaný enormný tlak. Právnik vysvetlil, ako by sa mali doktori rozhodovať a či im hrozí nejaký postih.
Zdroj: Profimedia
Zdroj: Profimedia
Zdroj: archív
Galéria k článku
V situácii, keď má nemocnica posledný pľúcny ventilátor, je náročné rozhodovanie najmä na pleciach anestéziológov. Tí sa stávajú doslova arbitrami medzi životom a smrťou. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s odborníkmi už v marci tohto roku vydalo pravidlá, na základe čoho sa majú lekári v týchto situáciách rozhodovať. Ide o súbor pravidiel, ako vykonávať tzv. triáž.
Názor právnika, či hrozí lekárom trest, si pozrite >>V GALÉRII<<
Formálne triáž vyhlasuje minister zdravotníctva v núdzovom stave. Podľa právnika sa však lekári môžu riadiť podľa týchto pravidiel, aj keď nie je oficiálne vyhlásená a nemáme ani núdzový stav. „Z môjho pohľadu je však možné pridŕžať sa odporúčaní v tomto usmernení aj bez toho, aby triáž bola formálne vyhlásená,“ hovorí právnik Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS.
Lekár sa podľa jeho slov pri uprednostňovaní pacienta, ktorý bude napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, nemá rozhodovať podľa sympatií, ale má brať do úvahy viaceré okolnosti. Za to, čo lekár nemôže ovplyvniť, ho však nemožno potrestať. „V práve platí zásada, že nemôžem byť postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorej splnenie nebolo objektívne možné. Takže v prípade, že lekár rozhodujúci v triáži opiera svoje rozhodnutie o správne medicínske, etické a právne kritériá, tak za toto rozhodnutie nemôže byť braný na zodpovednosť,“ zdôrazňuje špecialista na medicínske právo.
Nemocnice by mali mať okrem vyhlášky ministerstva stanovené aj vlastné postupy, na základe ktorých sa lekári majú rozhodovať. „V opačnom prípade sú lekári vystavení stresu a v rozhodnutiach nemusia byť konzistentní a istí, čo následne môže vyvolávať neistotu u pacientov a vo verejnosti. Pochybnosti sú to posledné, čo dnes naša spoločnosť potrebuje,“ dodáva Humeník.
To, že zdravotníci sa počas pandémie dostávajú do bezprecedentných situácií a sú vystavení extrémnemu tlaku, potvrdzuje aj psychologička. Práca v neštandardných podmienkach a ťažké rozhodnutia môžu u mnohých viesť až k tzv. morálnemu distresu. „Morálny distres je nepríjemné prežívanie, ktoré vzniká v situácii, keď nemôžeme konať v súlade so svojím presvedčením o morálne správnom konaní pre inštitucionálne alebo iné prekážky. Časté či intenzívne prežívanie morálneho distresu vedie k rozvoju symptómov vyhorenia, poruchám duševného zdravia, ale najmä demotivuje vykonávať toto povolanie, čo súvisí s rizikom straty nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sily,“ zdôrazňuje profesorka Andrea Madarasová Gecková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a Ústavu psychológie, zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.
Zavedenie odporúčaní a pravidiel, ako má v týchto ťažkých situáciách zdravotník postupovať, je podľa nej nevyhnutnou prevenciou prežívania morálneho distresu.