Bol mladý úspešný, no i tak sa rozhodol ukončiť svoj život predčasne. Práve nálepka úspechu môže zdevastovať duševné zdravie mnohým chlapcom a mužom. Sú totiž práve muži, ktorí podľa štatistík ukončia svoj život samovraždou častejšie ako ženy. Platí to aj na Slovensku. Národnému centru zdravotníckych informácií bolo v roku 2020 nahlásených 489 samovrážd, z toho až 409 mužov. Najčastejšie išlo o mužov v strednom veku od 40 do 59 rokov. Obesenie, ktoré si pre svoj odchod zo sveta vybral aj Pašek, bolo vlani najčastejším spôsobom, až v 58,1 percentách.

VIAC O PAŠEKOVI SA DOZVIETE V »GALÉRII«

Prečo je taká výrazná prevaha v počte samovrážd u mužov, keď práve ženy bývajú emotívnejšie a muži si naopak problémy tohto typu nepripúšťajú a pôsobia vyrovnane? „V aktuálnom období máme možnosť vnímať trend alebo kultúru takzvaného úspešného muža. Tento muž je dobre oblečený, veľmi dobre zarába, inými slovami – má vonkajšie symboly úspechu. Lenže často práve človek, ktorý je veľmi motivovaný a stane sa úspešným, vo finále môže byť aj veľmi úzkostný a depresívny,“ vysvetľuje psychológ Robert Krause.

To, že nám býva ťažko, je prirodzené. Ženy však majú v tomto smere lepší ochranný mechanizmus. „Pre ženy je vo všeobecnosti bežnejšie, že si vytvárajú sociálne vzťahy, majú okolo seba istú sociálnu sieť. Pre ne je prirodzenejšie rozprávať o svojich problémoch, otvárať aj témy o tom, že im je niekedy ťažko. Môže byť pre ne ľahšie vyhľadať odborníka, zdôveriť sa odborníkom so svojimi ťažkosťami. U mužov sa môže stať, že na to, čo prežívajú, zostávajú sami. Či už je to vplyvom spoločenského pohľadu na rolu muža alebo inými faktormi,“ dodáva Marek Madro, zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk.

Potvrdzujú to aj dáta z poradne. „Viac sme v kontakte so ženami ako s mužmi. V prvom polroku to bolo 56 % žien, 42 % mužov a v 2 % nebolo pohlavie zistené vzhľadom na to, že niektoré naše služby to v rámci anonymity umožňujú,“ hovorí šéf IPčka.

Problém u úspešných mužov môže byť, že si dávajú stále vyššie až nedosiahnuteľné ciele. „V mozgu máme centrum, ktoré reguluje motiváciu a reguluje zároveň aj úzkosť. Platí teda – čím vyššia motivácia, tým vyššie riziko toho, že človek bude prežívať vyššiu mieru úzkosti, paranoje aj samotnej depresie. Ľudia sa často stávajú závislými od výsledkov a mužská kultúra je často zameraná práve na tieto výsledky, ktoré keď neprichádzajú alebo prichádzajú v obmedzenej podobe, môžu ovplyvniť aj samotné psychické prežívanie,“ priblížil Krause.

Aké sú najčastejšie príčiny samovrážd a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc? Čítajte na ďalšej strane »»»