Tragický čin Dušana Pašeka (†36) nevie nik pochopiť, psychológovia odhalili KRUTÚ PRAVDU!

Bol mladý úspešný, no i tak sa rozhodol ukončiť svoj život predčasne. Práve nálepka úspechu môže zdevastovať duševné zdravie mnohým chlapcom a mužom. Sú totiž práve muži, ktorí podľa štatistík ukončia svoj život samovraždou častejšie ako ženy. Platí to aj na Slovensku. Národnému centru zdravotníckych informácií bolo v roku 2020 nahlásených 489 samovrážd, z toho až 409 mužov. Najčastejšie išlo o mužov v strednom veku od 40 do 59 rokov. Obesenie, ktoré si pre svoj odchod zo sveta vybral aj Pašek, bolo vlani najčastejším spôsobom, až v 58,1 percentách.

VIAC O PAŠEKOVI SA DOZVIETE V »GALÉRII«

Prečo je taká výrazná prevaha v počte samovrážd u mužov, keď práve ženy bývajú emotívnejšie a muži si naopak problémy tohto typu nepripúšťajú a pôsobia vyrovnane? „V aktuálnom období máme možnosť vnímať trend alebo kultúru takzvaného úspešného muža. Tento muž je dobre oblečený, veľmi dobre zarába, inými slovami – má vonkajšie symboly úspechu. Lenže často práve človek, ktorý je veľmi motivovaný a stane sa úspešným, vo finále môže byť aj veľmi úzkostný a depresívny,“ vysvetľuje psychológ Robert Krause.

To, že nám býva ťažko, je prirodzené. Ženy však majú v tomto smere lepší ochranný mechanizmus. „Pre ženy je vo všeobecnosti bežnejšie, že si vytvárajú sociálne vzťahy, majú okolo seba istú sociálnu sieť. Pre ne je prirodzenejšie rozprávať o svojich problémoch, otvárať aj témy o tom, že im je niekedy ťažko. Môže byť pre ne ľahšie vyhľadať odborníka, zdôveriť sa odborníkom so svojimi ťažkosťami. U mužov sa môže stať, že na to, čo prežívajú, zostávajú sami. Či už je to vplyvom spoločenského pohľadu na rolu muža alebo inými faktormi,“ dodáva Marek Madro, zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk.

Potvrdzujú to aj dáta z poradne. „Viac sme v kontakte so ženami ako s mužmi. V prvom polroku to bolo 56 % žien, 42 % mužov a v 2 % nebolo pohlavie zistené vzhľadom na to, že niektoré naše služby to v rámci anonymity umožňujú,“ hovorí šéf IPčka.

Problém u úspešných mužov môže byť, že si dávajú stále vyššie až nedosiahnuteľné ciele. „V mozgu máme centrum, ktoré reguluje motiváciu a reguluje zároveň aj úzkosť. Platí teda – čím vyššia motivácia, tým vyššie riziko toho, že človek bude prežívať vyššiu mieru úzkosti, paranoje aj samotnej depresie. Ľudia sa často stávajú závislými od výsledkov a mužská kultúra je často zameraná práve na tieto výsledky, ktoré keď neprichádzajú alebo prichádzajú v obmedzenej podobe, môžu ovplyvniť aj samotné psychické prežívanie,“ priblížil Krause.

Aké sú najčastejšie príčiny samovrážd a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc? Čítajte na ďalšej strane »»»

Pri väčšine samovrážd sa spája viacero dôvodov a inak to nie je ani u úspešných ľudí. „Z našich skúseností vyplýva, že príčina samovražedného konania je zväčša reťazenie ťažkých situácií a strát. Náročné je povedať, koľko faktorov sa môže spojiť u úspešných ľudí. Dlhodobý stres, vysoké nároky a nedostatok času venovať sa sebe však prispievajú všeobecne k zhoršenému psychickému zdraviu. Existuje však množstvo spôsobov alebo možností, ako to zvládať. Hľadať sa dajú prirodzene pri veciach, ktoré robíme radi alebo aj s pomocou odborníkov. Dôležité je, aby sme na tieto myšlienky nezostali sami. Pretože vždy dokážeme hľadať inú cestu, iný spôsob ako náročné momenty zvládnuť,“ radí Madro.

Človek, ktorý rozmýšľa nad samovraždou, by si mal uvedomiť, že jeho útek od bolesti v konečnom dôsledku prinesie viac bolesti jeho blízkym. „Samovražda je skratka, ktorou sa snažíme ujsť pred tou veľkou bolesťou, ktorú prežívame. Často v domnienke, že sa tej bolesti zbavíme a pre všetkých to bude lepšie. Nie je to pravda. Myšlienky na samovraždu a činy, ktoré k samovražde smerujú, prinášajú viac bolesti nám aj ľuďom okolo nás,“ zdôrazňuje psychológ IPčka.

Odbornú pomoc treba podľa Krauseho vyhľadať v momente, keď začíname strácať kontrolu nad svojím myslením a správaním, vyskúšali sme už po vlastnej linke upraviť svoje prežívanie aj správanie, no nedarí sa nám to.

To isté platí, ak pozorujete zmeny u svojich blízkych. Držte sa však pravidla: všetko s mierou. „Akákoľvek zmena správania či myslenia, ktorá je viditeľná a počuteľná by potencionálne mohla znamenať zmenu v psychickom prežívaní a mali by sme jej venovať zvýšenú pozornosť. To však automaticky neznamená, že by sme mali hneď takému človeku odporučiť odbornú pomoc, ale mali by sme byť empatickými pozorovateľmi a tieto zmeny sledovať,“ podčiarkol Krause.

Dôležité je to najmä teraz na jeseň, keď pociťujeme zvýšený výskyt vzniku depresívnej nálady v dôsledku kratších dní. Nedostatok slnečného svitu tiež vplýva aj na vznik hormónu melatonínu, ktorý zvyšuje ospalosť, a v tele sa nám vylučuje aj menej hormónu šťastia serotonínu.

KONTAKTY NA POMOC:

• Bezplatná nonstop anonymná Krízová linka pomoci -  0800 500 333, chat, video a email je dostupný na www.krizovalinkapomoci.sk.
• Internetová poradňa pre mladých ľudí - bezplatne, nonstop, anonymne - chat a email na www.ipcko.sk.
• Linka dôvery pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením - www.dobralinka.sk

Mohlo by vás zaujímať:

• Slovensko zasiahla šokujúca správa: Dušan Pašek si siahol na život!

• FOTO Zobral si Pašek život sám alebo...? Toto odkázala polícia!

• Pašek to mohol mať v génoch: Aj títo slovenskí športovci si siahli na život!