Langoše, paštéty či hamburgery už NEKÚPITE: Úrad verejného zdravotníctva zaviedol prísne ZMENY!
31. 3. 2023, 18:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:56)

Úrad verejného zdravotníctva chce žiakov nalákať na zdravé stravovanie. Sortiment, ktorý si deti môžu kúpiť poriadne okresali. Pozrite, ktorých 13 potravín si už nekúpia.
Zdroj: Matej Kalina
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
V školských bufetoch sa po novom nemôžu predávať presladené nápoje, vyprážané jedlá, hamburgery či nápoje s kofeínom. Nahradiť ich majú zdravšie potraviny a nápoje. Vyplýva to z vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá vstúpila do platnosti pred dvoma týždňami (15. 3.).
„Zdravší sortiment v školských bufetoch spolu s ponúkanými jedlami zo školských jedální vytvorí výživovo hodnotnú ponuku potravín a jedál pre deti v priestoroch, v ktorých trávia podstatnú časť dňa. Deti to prirodzene navádza k zdravším rozhodnutiam a zvýši to pravdepodobnosť, že si aj prostredníctvom školského prostredia osvoja vzorce zdravšieho stravovania," priblížila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková.
Bufety by po novom mali ponúkať čerstvé ovocie a zeleninu, nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov či mäsové výrobky s obsahom mäsa minimálne 80 percent. Sortiment zase nesmie obsahovať okrem iného tabakové výrobky, alkoholické nápoje, výrobky s obsahom majonézy, vyprážané jedlá, paštéty či hamburger. Nedovolené sú tiež nealkoholické nápoje s pridaným cukrom nad päť gramov na 100 mililitrov, s kofeínom, s taurínom či s chinínom.

ÚVZ vysvetlil, že zmenou v sortimente chce u detí podporiť zdravú voľbu potravín či nápojov a povzbudiť ich, aby sa stravovali zdravšie. Poukázal, že pediatri podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2022 evidovali vyše 12 000 obéznych detí.
BUDÚ MAŤ ZMENY EFEKT? ČO SI O NICH MYSLÍ LEKÁR A VÝŽIVOVÁ PORADKYŇA, SA DOZVIETE NA ĎALŠEJ STRANE »»»
Zákaz nezdravých jedál v školských bufetoch by mal väčší efekt, ak by bol súčasťou komplexných spoločensko-ekonomických a verejno-zdravotníckych zmien. Ak bude zmena izolovaná, bude účinok pravdepodobne obmedzený. "Samozrejme, to všetko len za predpokladu, že nastolené opatrenia budú pôsobiť dlhodobo, respektíve natrvalo. Priaznivé účinky možno očakávať až po rokoch. Pokiaľ dôjde pod tlakom rôznych okolností k ich skorému zrušeniu, potom od nich nemožno očakávať vôbec žiadne želateľné účinky," konštatoval viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik.
Minárik poukázal na výsledky projektu, ktorý sa realizoval v školskom roku 2011/2012 na stredných školách Bratislavského samosprávneho kraja. Zúčastnilo sa na ňom 4 552 adolescentov. Ukázalo sa, že optimálne hodnoty BMI malo 57,3 percenta chlapcov a 64 percent dievčat. "V pásme nadhmotnosti podľa BMI bolo 17,8 percenta chlapcov a 14,9 percenta dievčat. Obezitu podľa BMI malo 17,5 percenta chlapcov a 10,3 percenta dievčat. Nižšiu než optimálnu hmotnosť podľa BMI malo 7,3 percenta chlapcov a 10,7 percenta dievčat," dodal.
„Zmeny, ktoré priniesol ÚVZ na úpravu sortimentu v školských bufetoch ide v ústrety deťom na ceste ich k zdravšiemu stravovaniu. Minimálne majú možnosť vybrať si aj zo zdravšieho sortimentu, ako je ovocie a zelenina, ktoré je absolútnym základom pre ich zdravie. A vylúčenie produktov ako nealkoholické nápoje s kofeínom, taurínom a chinínom, ktoré do pitného režimu detí vôbec nepatria je veľmi dobrým rozhodnutím,“ myslí si odborníčka na zdravú výživu a lektorka Zdenka Havettová.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) budú sortiment bufetov kontrolovať, do konca školského roka však budú prihliadať na to, že niektoré zmeny sa zapracujú postupne. "RÚVZ ich však počas kontroly na nevyhovujúci stav upozornia," dodala Račková.