TOTO ste o vakcíne nevedeli: Pozrite, koľko dní po podaní zaúčinkuje!

- Fungovanie vakcíny v tele závisí od jej typu. V súčasnosti sa do popredia dostávajú technologicky vyspelejšie vakcíny, v ktorých je časť genetickej informácie nebezpečného vírusu vložená do genómu neškodného vírusu. To je prípad adenovírusovej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyvinutej v spolupráci Univerzity v Oxforde a firmy Astra-Zeneca. Neškodný typ adenovírusu je schopný infikovať ľudské bunky, ale u človeka nevyvolá ochorenie. Bez toho, aby sa vírus v infikovaných bunkách množil, umožní produkciu povrchovej bielkoviny S (spike) vírusu SARS-CoV-2, ktorú ľudské telo vyhodnotí ako cudziu a spustí imunitnú odpoveď. Vytvoria sa protilátky, organizmus si túto cudziu bielkovinu zapamätá a pri skutočnej infekcii vírus SARS-CoV-2 okamžite rozpozná a nedovolí mu navodiť ochorenie.

- Aktuálne vo svete prebieha najmä očkovanie mRNA vakcínou, ktorú vyvinuli firmy BioNTech a Pfizer a ktorá bola schválená americkou aj európskou liekovou agentúrou. Ide o nový typ vakcíny, ktorého vývoj sa začal pred viac ako10 rokmi a bol už overovaný v predklinických aj klinických štúdiách.

Vakcína mRNA obsahuje prepis vírusového génu kódujúceho povrchový výčnelok vírusu SARS-CoV-2, teda jeho S proteín. Vakcína však neobsahuje žiadne ďalšie vírusové informácie, takže nie je nebezpečná a nemôže vyvolať ochorenie COVID-19.

- Ako už bolo spomenuté, zo samotného podania tejto neinfekčnej vakcíny nehrozia žiadne príznaky ochorenia COVID-19. Sporadicky sa môžu dočasne vyskytnúť slabé až mierne vedľajšie účinky, ako je začervenanie, svrbenie a pálenie v mieste vpichu, prípadne teplota, únava, bolenie hlavy a bolesť svalov a kĺbov. Podobné príznaky sú však bežné aj pri iných vakcínach, ktorými sme boli počas života takmer všetci zaočkovaní a ktoré nás ochránili pred nebezpečnými infekčnými ochoreniami.

- Druhá dávka očkovacej látky, ktorá sa v prípade vakcíny Pfizer-BioNtech podáva 21 dní po prvej dávke, je potrebná na posilnenie imunitnej odpovede. Podľa klinickej štúdie uskutočnenej na viac ako 43-tisíc dobrovoľníkoch dosahuje táto vakcína účinnosť 52 % približne 12 dní po prvej dávke, kým 7 dní po druhej dávke je to až 95 %. Dve dávky vakcíny dokážu zabezpečiť vysokú hladinu vírus-neutralizujúcich protilátok a robustnú bunkovú imunitu. Trvanlivosť tejto imunitnej odpovede na vírus SARS-CoV-2 zatiaľ nepoznáme, môžeme však predpokladať, že bude mať dlhodobý charakter.

- Po prvej dávke je vďaka zvýšenej obranyschopnosti organizmu navodenej vakcínou viac ako o polovicu nižšia pravdepodobnosť, že sa v prípade nákazy vírus rozmnoží a spôsobí ochorenie COVID-19. Výsledky klinickej štúdie tiež naznačujú, že už prvá dávka vakcíny má ochranný účinok pred ťažkým priebehom ochorenia. Pravdepodobnosť nákazy bude závisieť aj od podielu vakcinovaných osôb v populácii. Kým bude zaočkovanosť nízka, aj vakcinovaná osoba môže byť nakazená, ale ochorenie sa u nej neprejaví alebo bude len mierne. Predpokladá sa tiež, že infekciu by nemala šíriť ďalej. Keď sa dosiahne vysoká zaočkovanosť, vírus už nebude mať dostatok vnímavých recipientov a infekcia nebude mať priestor na šírenie vďaka tzv. kolektívnej imunite. Tá je dôležitá pre ochranu tých, ktorí nemôžu byť očkovaní pre vážne zdravotné problémy, a môže prispieť aj k postupnej eliminácii vírusu z populácie (ako sa to už stalo v minulosti v prípade vírusu kiahní) alebo aspoň k udržiavaniu jeho nižšieho výskytu.

- Výraznejšie pozitívne zmeny v praktickom živote pocítime pravdepodobne až neskôr, s postupným nárastom podielu vakcinovaných osôb a so zlepšením dohľadu nad šírením vírusu. Bude dôležité, aby sme vysoký stupeň vakcinácie dosiahli ešte pred nasledujúcou zimou, a tým predišli ďalšej veľkej vlne nákazy. Je zaujímavé, že v krajinách, kde sa očkovanie už extenzívne realizuje, sa záujem o vakcináciu postupne zvyšuje (vo Veľkej Británii aktuálne až 80 %). Verím, že konkrétne skúsenosti s bezpečnosťou a účinnosťou vakcín proti ochoreniu COVID-19 budú priaznivé a podobný fenomén sa zaznamená na celom svete. Je pravdepodobné, že v rôznych krajinách a situáciách budú zavedené rôzne obmedzenia pre tých, ktorí vakcináciu odmietnu. Nebude to však nič nové. Už v minulosti mali cestovatelia prístup do exotických krajín umožnený, len ak sa dali zaočkovať proti miestnym infekčným ochoreniam, nielen preto, aby neohrozovali seba, ale aby infekciu nerozšírili.

- Vírus bude zrejme v populácii naďalej kolovať. História poukazuje na niekoľko infekčných ochorení, ktoré boli pomocou vakcinácie eradikované. Napríklad kiahne boli vďaka globálnemu vakcinačnému programu WHO vyhubené v roku 1979, obrna takmer úplne vymizla už po šiestich rokoch od začatia vakcinácie v roku 1956.

- Pri nedostatočnom vakcinačnom pokrytí sa niektoré choroby po prvotnom potlačení objavili znova. Typickým príkladom sú osýpky, vysoko infekčné a vysoko smrteľné vírusové ochorenie, ktoré v roku 2019 globálne postihlo 870-tisíc ľudí, pričom viac ako 200-tisíc z nich na ochorenie zomrelo. Po zavedení vakcinácie v roku 1968 došlo najprv k výraznému zníženiu výskytu a úmrtí na osýpky. V súčasnosti je vírus osýpok dobre kontrolovaný vakcináciou najmä vo vyspelých krajinách, ale v niektorých krajinách pri absencii očkovania sa naďalej šíri.

- Predpokladám, že ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, budú čeliť niektorým obmedzeniam, ktoré uvádzate, aby sa zabránilo opakovanému šíreniu vírusu SARS-CoV-2. Aj v bežných situáciách sú však platné zákony, štandardy správania a obmedzenia, ktoré nám umožňujú koexistovať v spoločnosti iných ľudí. Napríklad pri šoférovaní musíme dodržiavať predpisy, ktoré obmedzujú rýchlosť a spôsob jazdy, aby sme neohrozovali ďalších účastníkov premávky.

Na základe historických skúseností a vedeckých poznatkov je pravdepodobné, že vírusu sa nezbavíme, ak dostatočne nevyužijeme príležitosť, ktorú nám vakcinácia ponúka a ak primerane neupravíme aj svoje správanie.

- Verím, že ľudí bude motivovať príklad tých, ktorí sa vakcinovať dajú a získajú tým zdravotné aj spoločenské benefity. Zdravotnícky personál bude (a čiastočne už bol) zaočkovaný v prvej fáze vakcinácie. Ochrana zdravotníkov je vzhľadom na ich vysokú expozíciu infekcii a vyčerpanosť veľmi potrebná, bez nich nedokážeme zabezpečiť zdravotnícku starostlivosť o akýchkoľvek pacientov. Prof. Krčméry je tiež lekár a navyše patrí do rizikovej kategórie, takže jeho vakcinácia bola adekvátna.

- Očkovanie vrcholných politikov bolo zrejme verejným prejavom ich dôvery vo vakcináciu, ktorou chceli povzbudiť aj ostatných, pričom ich počet nebol taký vysoký, aby ovplyvnil dostupnosť vakcíny. Považujem však za veľmi dôležité, aby boli čo najskôr zaočkovaní aj seniori vo vysokých vekových kategóriách, ktorí sú najviac ohrození. Krajiny ako Veľká Británia, Nemecko či Španielsko majú očkovacie stratégie zamerané prioritne na seniorov a až potom na zdravotníkov, no treba poznamenať, že stav zdravotníctva – nielen čo sa týka infraštruktúry, ale aj dostupných ľudských kapacít – je v týchto krajinách omnoho lepší ako u nás.

- Konšpirátorov je všeobecne veľmi ťažké presvedčiť, pretože svoje názory opierajú o neoverené informácie a domnienky, nie o vedecké poznatky a fakty získané výskumom a overené v praxi. V publikácii sumarizujúcej údaje o klinickom skúšaní aktuálne podávanej mRNA vakcíny je uvedené, že vakcína uchovávaná pri teplote -70 °C musí byť pred podaním rozmrazená, rozriedená s fyziologickým roztokom a rozdelená na 5 dávok, ktoré sa môžu podať do 6 hodín od rozmrazenia. Je preto pochopiteľné, že pred vakcináciou sa striekačky s vakcínou vopred pripravili a následne použili na očkovanie. Ak tomu niekto neverí, tak ho zrejme ani toto nepresvedčí.