Čo ste o Krčmérym NEVEDELI: Malária mu RADIKÁLNE zmenila život, adoptoval si deti a...

O úmrtí odborníka na tropickú medicínu ako prvá informovala TV JOJ. Krátko nato na sociálnej sieti vyjadril úprimnú sústrasť aj poslanec Národnej rady Richard Vašečka. "Dnes nás opustil profesor, lekár, ale v prvom rade človek celým srdcom oddaný službe ľuďom, Vladimír Krčméry," napísal.

Profesor Krčméry bol popredný epidemiológ a infektológ, ktorý bol zároveň prvým Slovákom zaočkovaným proti koronavírusu. Podieľal sa aj na celoplošnom testovaní, pomáhal pri vakcinácii a bol členom krízového štábu.

Krčméry bol aj vysokoškolským pedagógom, zakladateľom zdravotníckych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách. Bol aj zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Profesor bol na poslednej misii v Kambodži, kde dostal už piatykrát maláriu. Tá na ňom zanechala vážne a trvalé následky.

"Keď som dostal cerebrálnu maláriu, potom som už mimo Európy necestoval. Pol mozgu mi odumrelo. Ja idem len na polovičný výkon mozgu, štvrtinový výkon pamäte a polovičný výkon zraku. Tá malária zanechala stopy, no ja sa nesťažujem. Dokonca si myslím, že už som mal byť na druhom svete," povedal profesor Krčméry ešte v roku 2021.

Chodil na miesta, ktoré boli zasiahnuté epidémiami, živelnými katastrofami či dokonca vojnovými konfliktmi. Pomáhal zvládať aj ebolovú pandémiu na západe Afriky či ochorenie SARS v Hongkongu. Počas svojho života zachraňoval životy po zemetrasení na Haiti a ošetroval aj chorých a zranených v Sýrii či Iraku. 

Hoci bol Krčméry organizátorom a zakladateľom mnohých humanitárnych a rozvojových misií, jeho práca mu spôsobila vážne zdravotné problémy, pre ktoré v posledných rokoch už nemohol viac cestovať.

Ako povedal v našom rozhovore, na ten pohľad nikdy nezabudne. "V roku 2005 som videl niekoľko prípadov v Sudáne a v Keni. Mal som troch pacientov a všetci zomreli, takže by som túto chorobu určite nepodceňoval. Tí pacienti vyzerali strašne, boli podvyživení, takže mali málo vitamínov rozpustných v tukoch, to sú A, D, E a K. To znamená, že mali poruchu zrážanlivosti a z tých pľuzgierov, ktoré sú pre chorobu typické, im nevytekala ako pri ovčích kiahňach voda, ale krv," prezradil nášmu denníku.  Ako dodal, epidémia opičích kiahní na Slovensku v takom rozsahu, ako bola pandémia covidu, nehrozí. 

Inspire stack magazine zverejnil s profesorom rozhovor, v ktorom odhalil množstvo zaujímavostí zo svojho života.

V rozhovore prezradil, že nechcel byť lekárom a pôvodne chcel študovať geografiu. Nakoniec však dal na rady svojho otca, ktorý mu poradil, aby vyštudoval medicínu a mohol sa potom venovať geografickej medicíne.

Jeho cesta do rozvojových krajín sa začala, keď mal 31 rokov. "Začala sa po revolúcii štipendiom vo viedenskej nemocnici Allgemeines Krankenhaus. Do Wolfstahlu som sa priviezol ráno o piatej starým žigulákom a odtiaľ som vlakom cestoval do Viedne. Bol to najlepší rok môjho života. Nerobil som nič iné, len medicínu," povedal profesor v rozhovore pre unilabs.sk.

Vladimír Krčméry je už dlhé roky ženatý a s manželkou majú štyri deti. V rozhovore pre Inspire stack magazine však prezradil, že okrem vlastných majú ešte adpotované dve v Kambodži.

Profesor počas života získal množstvo významných ocenení. V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. V roku 2010 ho ocenili Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V tom istom roku získal aj ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením. O dva roky nato dostal Krištáľové krídlo za filantropiu a v roku 2013 si v Malajzii prevzal ocenenie za prínos v oblasti medicíny.