Za teplo si opäť priplatíme. Porastú ceny o 100 percent? Pomôže vláda? Pripravené sú 3 možnosti
26. 10. 2023, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:32)

Zdroj: tasr
Začína sa vykurovacia sezóna a ľudia riešia dilemu. Pomôže štát s cenami energií aj budúci rok alebo zaplatia viac? Rezort hospodárstva prišiel s návrhom troch riešení: plošná kompenzácia, limitovaná pomoc pri plyne alebo adresná pomoc ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ktoré z nich a či vôbec niektoré začne platiť, to už bude na rozhodnutí novej vlády.
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
Ak by nová vláda s cenami energií nerobila nič, ich nárast pre domácnosti by bol 80-percentný pri elektrine a 100-percentný pri plyne. "Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá," povedal Branislav Sušila z ministerstva hospodárstva. Vláda bude musieť podľa neho pri rozhodovaní zobrať do úvahy viacero kritérií, počnúc možnosťami štátneho rozpočtu či blížiacim sa koncom roka. "Takže určite niektoré náročnejšie nástroje pomoci, ktoré si vyžadujú istý čas na implementáciu, možno nebude možné uplatniť," dodal. Týkalo by sa to najmä posudzovania adresnosti.
V prípade plošnej pomoci navrhuje rezort hospodárstva koncept "20, 20, 20". Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu. "Ak máme domácnosť, ktorá na všetko používa elektrinu, tak by predpokladaný nárast nákladov by bol pri tejto pomoci asi 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá používa plyn na ohrev vody a vykurovanie a elektrinou iba svieti, tak je odhad asi 40 eur mesačne. Pri domácnostiach, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom, by sa maximálny nárast pohyboval asi o 23 eur za mesiac," priblížil Sušila.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripomenul, že v spolupráci s ďalšími rezortami už pripravil detailný návrh na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou, ktorá by mohla byť využitá pri prípadných vládnych opatreniach. „Ďalšie rozhodnutia v týchto témach sú v rukách vlády. V nedávno predstavených návrhoch ministerstva hospodárstva sme ale nezaznamenali žiadny posun v tejto spoločensky dôležitej téme,“ skonštatoval hovorca úradu Rado Igaz.
Podľa energetického analytika Jána Pištu z JPX je však adresná pomoc efektívnejšia a užitočnejšia pre koncových odberateľov a zároveň lacnejšia pre štátny rozpočet. „Jej implementácia je však oveľa náročnejšia. Pre rok 2024 už nie je možná, ak sa s tým nezačalo už dávnejšie a štátne orgány a dodávatelia na to ie sú pripravení. Preto vláde neostane iná možnosť, ako pomáhať plošne,“ uviedol.
Hororové ceny energií ale nepredpokladá. „Elektrina po tom, ako elektrárne potvrdili dodávku lacnej elektriny pre domácnosti aj v budúcom roku, zdražie o 10 až 20 percent. Toto už je pomerne isté. V prípade plynu bude treba hľadať riešenia, ako pomôcť a pritom nezaťažiť extrémne štátny rozpočet. Treba si uvedomiť, že ak nieto na plyne iba varí, aj pri raste jeho ceny o 110 percent mu hrozí, že mesačne si budúci rok priplatí iba pár eur. Tu myslím štátna pomoc nie je potrebná. V prípade ohrevu teplej vody by si priplatil desiatky a v prípade kúrenia plynom stovky eur. Tam štátna pomoc bude potrebná,“ dodal Ján Pišta.
Podľa Igaza budú skutočné dopady na slovenské domácnosti v roku 2024 známe po implementácii opatrení a po ukončení relevantných cenových konaní v závere tohto roka. „Dobrá správa je, že pokles trhových cien energií úrad premietne v maximálne možnej miere do regulovaných cien pre rok 2024. Na základe dostupných údajov odhadujeme na budúci rok medziročný pokles regulovaných cien elektriny a plynu pre domácnosti a ďalších regulovaných odberateľov,“ vraví Igaz.
Kúrenie v centrálnych zdrojoch tepla sa totiž aktivuje vtedy, keď dva po sebe nasledujúce dni vonku priemerne klesnú teploty pod 13 stupňov Celzia. „Vývoj počasia vždy pozorne sledujeme, ak dôjde k prechodnému otepleniu, systémy sú schopné efektívne prispôsobiť dodávku tepla. Počas teplých dní dochádza k útlmu kúrenia a večer, keď je vonku chladno, sa kúri intenzívnejšie. Vďaka tomu pociťujú sa energiou zbytočne neplytvá. Ak by však vonkajšie teploty dlhodobo vzrástli, dodávky tepla prerušíme,“ uviedol predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš. "Ak do konca roka nepríde extrémna zima, tak aj vzhľadom na teplejší január a február budeme môcť konštatovať, že sa kúrilo menej v porovnaní s inými rokmi a domácnosti sa nemusia obávať vysokých nákladov na teplo,“ dodal Janiš.