Strhujúce príbehy ľudí, ktorí ešte mali žiť: Chodíme do nemocnice umierať?

Máme takmer najviac nemocníc, množstvo akútnych lôžok, no ani to nepomohlo zabrániť stovkám zbytočných úmrtí. Len tento rok Slovenskom otriaslo hneď niekoľko tragických pacientskych káuz. Ide pritom len o hŕstku prípadov. Najvyššia úmrtnosť hospitalizovaných bola pri chorobách dýchacej sústavy, pri nádoroch a chorobách srdca a ciev.

Najčastejšie lekári vyslovili smrť pri diagnózach srdcové zlyhanie, zápal pľúc, respiračné zlyhanie a mozgový infarkt. „Treba to vnímať aj v tom kontexte, že v nemocniciach končia aj tie najťažšie stavy a často, žiaľ, nezlučiteľné so životom,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. 

Pravdou však je aj to, že pacienti na Slovensku majú 2,5-násobne vyššiu mieru odvrátiteľných úmrtí a ich nárast je zhruba o 500 ročne. Podľa zdravotného analytika Dušana Zachara s tým súvisí aj zlé nastavenie motivácie na Slovensku.

„Nedostatočne sa vyrovnávame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Zároveň je tu nižšie povedomie o dôležitosti udržiavania zdravého životného štýlu. Samotné zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie ľudí len na 10 až 20 percent,“ hodnotí Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Lévyová zdôrazňuje, že nesmieme zanedbávať prevenciu: „Málo sa hýbeme a na preventívne vyšetrenie sa nedostaví ani polovica.“ Pálčivým problémom sú aj dlhodobo chorí. V tom by mali spolupracovať rezort práce spolu s ministerstvom zdravotníctva.

„Dôsledkom je akási dualita, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti adresne nedostávajú finančné zdroje za opatrovateľské služby a naopak, poskytovatelia sociálnych služieb za ošetrovateľské služby,“ vysvetľuje Peter Goliáš z INEKO. „Dôsledkom je v oboch prípadoch zvýšené riziko opakovanej hospitalizácie na drahých akútnych lôžkach a tiež zvýšené riziko predčasných úmrtí,“ dodal.

Zdroj: Eurostat