Od januára to navyše už nie sú len praktickí lekári, ktorí majú kompetenciu ukončiť práceneschopnosť. Po novom majú túto možnosť aj posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorí doteraz nemali žiadne oprávnenie priamo zasiahnuť do priebehu práceneschopnosti. Ich kontrolná činnosť tak bola značne obmedzená.

Od januára môže posudkový lekár, vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť, ukončiť péenku. V takom prípade ošetrujúci lekár na písomnú žiadosť posudkového lekára vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

„Posudkoví lekári disponujú od 1. januára novou kompetenciou – možnosťou ukončovať dočasnú práceneschopnosť. Nástroj, ktorý má zabrániť zneužívaniu a špekulácii s péenkami, chrániť verejné zdroje a prispieť tak k celkovej efektivite a spravodlivosti systému, tak už po mesiaci fungovania naberá pozitívne kontúry,“ uviedol minister.

Už v decembri minulého roka bolo menej ľudí na péenke oproti decembru 2023, ich počet klesol zo 123-tisíc na 109-tisíc. V januári tohto roka tento trend pokračoval. V januári 2024 maródovalo 125-tisíc ľudí, tento rok už len 113-tisíc.

„Hlavným cieľom je zabrániť zneužívaniu dočasnej pracovnej neschopnosti. V roku 2024 bola priemerná dĺžka péenky na Slovensku 44 dní, pričom v Českej republike to bolo 31 dní. Ešte bizarnejšie sú však rozdiely medzi jednotlivými okresmi u nás, keď napríklad najkratší čas trvania péenky bol v okrese Rožňava, a to 27 dní, naproti tomu najdlhší v okrese Poprad, až 66 dní,“ priblížil štatistiky Tomáš.

Nasledovali okresy Kysucké Nové Mesto so 65 dňami, Sobrance so 64 dňami a Kežmarok s Čadcou, ktoré mali zhodne po 63 dňoch. Naopak, najkratší čas trvania PN bol vlani v okrese Rožňava, a to 27 dní. Na úrovni 30 dní boli Banská Bystrica, Komárno, Revúca či Bratislava.

„Je evidentné, že tento systém sa zneužíval. Už krátko po oznámení našej iniciatívy na jeseň minulého roka došlo k výraznému okamžitému poklesu počtu dočasných práceneschopností, a to o niekoľko tisíc,“ povedal.

Tomáš odmietol aj argument, že na dĺžku péenky má medzi okresmi vplyv počasie, ktoré v chladnejších regiónoch zvyšuje počet chorých ľudí. „Problémom je, že viaceré firmy, napríklad v stavebníctve, nemajú v zimných mesiacoch prácu pre zamestnancov, a preto ich nútia dať sa vypísať. Oproti celoročnému priemeru je v zime dĺžka pracovnej neschopnosti vyššia o 140 až 200 %,“ prízvukoval Tomáš.

Minulý rok vyplatila Sociálna poisťovňa na péenkách 634 miliónov eur a v tomto roku počíta so sumou vyššou ako 700 miliónov.