ŠTÁT si brúsi zuby na 2. pilier. Chce z neho stavať diaľnice. To nie je všetko. Aj TOTO chystá!

Štát teda potrebuje získať peniaze z iných zdrojov. A tými môže byť druhý pilier alebo ponuka štátnych dlhopisov. „Je na ľuďoch, či sa rozhodnú za úrok, ktorý je oveľa lepší, ako dostávajú na bežných účtoch, investovať do takýchto štátnych dlhopisov,“ povedal pred časom minister financií Ladislav Kamenický. „Nie je to niečo, do čoho by štát išiel niekoho nútiť,“ dodal.

Čo si o nápade vlády myslia odborníci? Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sú sporitelia investori. „Investori chcú vložiť peniaze do návratných ziskových projektov. Slovenské diaľnice ale nemôžu byť ziskové, lebo osobné autá neplatia mýto. Diaľničné známky sú, z pohľadu nákladov na výstavbu diaľnic, veľmi lacné,“ vraví Ďurana. „Ako súkromný investor by som sa diaľničným dlhopisom zďaleka vyhol. Štát zlyháva pri ich výstavbe, každá výstavba je na konci predražená a frekventované úseky sú len chýbajúce časti D1, ktoré sú už rozostavané. Všetky ďalšie už budú mať nízke využitie. Vo výsledku by štát dlhopisy musel splácať z daní. Z daní, ktoré budú platiť sami investori,“ prízvukuje analytik Radovan Ďurana.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik tvrdí, že vláda má na výber z dvoch alternatív, pričom každá má svoje riziká. „Prvá je uvoľniť pravidlá v zákone o dôchodkovom sporení, čo by umožnilo správcovským spoločnostiam investovať do korporátnych dlhopisov bez štátnej garancie, čo by ale mohlo ohroziť peniaze sporiteľov,“ vraví. Druhou je možnosť vydať dlhopisy Národnej diaľničnej spoločnosti s garanciou štátu, čo by umožnilo DSSkám investovať do nich a zároveň by peniaze sporiteľov boli chránené.

Analytici vnímajú rôzne aj nápad s predajom štátnych dlhopisov ľuďom a z nich financovať dlh štátu. „Pri nákupe štátneho dlhopisu sa občan dostane do dilemy. Mal by podporiť zvýšenie daní, aby mohol byť jeho dlhopis splatený, hoci zvýšenie daní zaplatí on sám,“ uvádza Ďurana. „Z môjho pohľadu je štát nespoľahlivý dlžník. Máme najvyšší štrukturálny deficit, prognózu, ktorá aj s konsolidáciou vedie k rastu dlhu,“ konštatoval Radovan Ďurana.

Iný názor má Marián Búlik, podľa ktorého je vláda obvykle považovaná za spoľahlivého dlžníka. „Ľuďmi by boli zrejme štátne dlhopisy vnímané ako bezpečné. Investícia do nich by bola atraktívna, ak by ich výnosy pokrývali infláciu,“ vraví. Ako ďalej uviedol, Česká republika si takýmto spôsobom v priebehu 10 rokov požičala od svojich občanov tri miliardy eur. „Je ale nereálne očakávať, že by sa slovenskej vláde podarilo v oveľa kratšom čase získať čo i len miliardu,“ dodal Marián Búlik.

„Emisia štátnych dlhopisov určených prednostne obyvateľstvu je rozumná. Štát tak má menšiu závislosť od finančného trhu,“ uviedol analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Ako ale poznamenal, nezodpovedanou otázkou je výška výnosu. Podľa neho je potrebné vyriešiť aj spôsob, ako sa tieto dlhopisy dostanú k širokým masám, aby nebol nákladný. “Vyvstáva aj otázka, ako sa majitelia dlhopisov dostanú k peniazom, ak ich budú potrebovať skôr, ako bude dlhopis splatný,“ konštatoval Škriniar. „Bežní klienti sú zvyknutí na ročné vklady a dlhšie horizonty ako päť rokov si neraz ani nevedia predstaviť. Ak štát zvolí krátku splatnosť, naruší to financovanie projektu. Ak dlhšiu, nemusia o dlhopisy ľudia prejaviť záujem,“ dodal Pavel Škriniar.