Šťastné a bohaté, Slováci: Vďaka sociálnemu balíčku porastú dôchodky, dávky, mzdy aj príplatky!

Vďaka novinkám schváleným v parlamente si polepšia ľudia s biednymi platmi a dôchodkami, ale aj mamičky s deťmi. Viac peňazí dostanú aj zamestnanci, ktorí dostávajú príplatky za prácu cez víkend, v noci či cez sviatok. Mnohých tiež potešia športové poukazy či dlhšia dovolenka.

Pri minimálnom dôchodku si ľudia polepšia približne o 50 eur. Zmenil sa totiž spôsob jeho výpočtu, čo sa prejaví na rýchlejšom raste penzií každý rok a dotkne sa asi štvrť milióna seniorov.

V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 percent sumy životného minima. Po novom to bude 33 percent priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve a za každý odpracovaný rok sa bude zvyšovať o 2 až 3 percentá životného minima.

„Napríklad ak osoba získala 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, suma jej mesačného minimálneho dôchodku sa na rok 2020 zvýši z 285,9 eura na 334,3 eura, t. j. o 48,4 eura,“ vysvetľuje Daniela Rodinová z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kritici však upozorňujú na vyššie výdavky Sociálnej poisťovne. Opatrenie si zo štátnej kasy v roku 2021 vyžiada 147 miliónov eur a 187,6 milióna eur v roku 2022. S tým nepočíta ani rozpočet na nasledujúci rok. A do štátnej pokladnice cez odvody a dane prispievame všetci.

Nový výpočet dôchodkov tiež naruší zásluhovosť systému. Upozornili na to nielen opoziční politici, ale aj Sociálna poisťovňa a ministerstvo práce. Zamestnancom sa už neoplatí odvádzať vyššie odvody.

„To, ľudovo povedané, znamená, že nemá zmysel snažiť sa. Či zarábate 870 eur hrubého mesačne alebo necelých 270 eur hrubého mesačne, váš dôchodok bude rovnaký,“ vysvetlil exminister práce a nezaradený poslanec Jozef Mihál. 

Ďalším štedrým opatrením je zmena určovania minimálnej mzdy. Od budúceho roka je stanovená vo výške 580 eur. Po tom, čo sa zamestnávatelia a odborári nevedeli dohodnúť, o tejto sume rozhodlo ministerstvo práce.

Ak sa budúci rok nedohodnú najneskôr do 31. augusta, minimálna mzda sa určí ako 60 percent priemernej mzdy v predminulom roku. To znamená, že minimálna mzda bude od roku 2021 rásť oveľa rýchlejšie ako doteraz, podľa predbežného odhadu

Inštitútu finančnej politiky táto suma poskočí na 653 eur. Navyše na minimálnu mzdu sa viažu aj príplatky za prácu cez víkendy, v noci či cez sviatok.

Okrem ľudí s najnižšími zárobkami si polepšia aj všetci pracujúci, ktorí ich dostávajú. Práve tie sú však tŕňom v oku firiem, ktoré ich musia platiť. Už budúcoročné zvýšenie minimálnej mzdy bude veľkých zamestnávateľov stáť 390 miliónov eur. „Presnejšie, nie zvýšenie minimálnej mzdy, ale príplatky, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané,“ tvrdí Klub 500, ktorý združuje slovenské firmy s päťsto a viac zamestnancami.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení zas upozorňuje, že sociálne balíčky v spojení so spomalením ekonomiky môžu zvýšiť nezamestnanosť. „Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, ak to bude takto pokračovať ďalej, najmä malé a stredné firmy to skutočne nemusia zvládnuť,“ uviedol viceprezident asociácie Rastislav Machunka.

Rodičovský príspevok: Od januára 2020 sa rodičovský príspevok zvýši o 150 eur. 350 eur dostanú mamičky, ktoré predtým pracovali, 270 eur tie, ktoré nie.

Športové poukazy: Zamestnanec, ktorého pracovný pomer trvá aspoň 24 mesiacov, môže zamestnávateľa požiadať o poukaz na športovú činnosť dieťaťa. Ten preplatí 55 percent výdavkov, najviac 275 eur ročne.

Dlhšia dovolenka: Nárok na dlhšiu dovolenku o jeden týždeň budú mať po novom aj zamestnanci, ktorí ešte nedovŕšili 33 rokov, ale trvalo sa starajú o dieťa.

Rozdávanie je pred voľbami atraktívne, ale analytik na verejné financie a sociálny systém Radovan Ďurana upozorňuje, že na to nemáme. Ide skôr o snahu politikov zapáčiť sa. Ak si budeme chcieť dovoliť štedré dávky, budeme si na ne musieť požičať.

Podľa odborníka by sme mali lepšie hospodáriť. „Bohužiaľ, ani za sedem rokov trvania dlhovej brzdy a princípov zodpovedného hospodárenia sa nám nepodarilo politikov presvedčiť, že budúce výdavky by mali plánovať na základe skutočnej analýzy potrieb a hľadať tie najlepšie riešenia,“ hovorí analytik Radovan Ďurana z Inštitútu sociálnych a ekonomických analýz.

Ako ďalej vysvetľuje, namiesto toho sa sociálne balíčky naďalej schvaľujú v parlamente prostredníctvom poslaneckých návrhov, neprechádzajú ani verejnou debatou.

„Všetko nasvedčuje tomu, že vláda sa snaží hľadať riešenia, ktoré sú najatraktívnejšie. Keď sa pozrieme na predstavený návrh rozpočtu na budúci rok, tak je jasné, že celý sociálny balíček bude financovaný na dlh. Vláda chce bezplatne ponúkať nejaké výhody, ktoré si však budeme môcť dovoliť len vtedy, keď si na ne požičiame,“ tvrdí Ďurana. Je to podobné, ako keď si človek bez peňazí vezme úver na nový televízor.

„Inak by sme sa na tento balíček mohli pozerať vtedy, ak by vláda prijala úsporné opatrenia, znižovala by nadmerný stav počtu zamestnancov a z týchto úspor to financovala. Ale to nie je dnešný prípad,“ doplnil.