Igor Matovič sa v stredu na vyše hodinovej tlačovke snažil všetkých presvedčiť, že systém zdravotného poistenia, aký máme dnes, je nespravodlivý a dopláca naň jedine štátna VšZP. Pri poskytnutí 69 percent zdravotnej starostlivosti mala dostať len necelých 68 percent z balíka peňazí pre všetky poisťovne. Rozdiel jedného percenta v tomto prípade znamená 58 miliónov eur, o ktoré podľa premiéra VšZP nespravodlivo prišla len za jeden rok.
Pri tom, ako premiér hovoril o okrádaní VšZP, však zabudol alebo zamlčal fakt, že súkromné poisťovne v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu každoročne doplácajú štátnej poisťovni desiatky miliónov eur. Prerozdeľovanie vychádza z princípu solidarity. Súkromné poisťovne všeobecke doplácajú, pretože momentálne majú zdravších klientov a VšZP má najnákladnejších poistencov. Balík peňazí, ktoré VšZP každý rok dostáva od súkromných poisťovní, sa pritom z roka na rok zvyšuje. Kým v roku 2010 jej poslali dokopy 98 miliónov eur, v roku 2019 už 218 miliónov a vlani dokonca viac ako 272 miliónov eur.
Tento systém sa pritom len nedávno „vylepšoval“, aby VšZP dostala od súkromných poisťovní ešte viac. „Nedávno bol tento mechanizmus vylepšený smerom k tomu, že lepšie predikuje rizikovosť poistného kmeňa, a teda aj budúce náklady poisťovne. To malo pozitívny vplyv v miliónoch na rozpočet VšZP,“ pripomína zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar.
Slová premiéra o nespravodlivom systéme sú preto podľa ďalšieho odborníka úplne mimo. „Máme jeden z najlepších prerozdeľovacích mechanizmov na svete. Úplne vážne. Oproti situácii spred 10 rokov je niekoľkonásobne spravodlivejší. Argumentácia vládnych politikov je čistý slovný šalát. Ľudia, ktorí v tejto téme ,brífujú´ premiéra, téme buď zásadne nerozumejú, alebo vedome klamú,“ komentuje to analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI) Tomáš Szalay.
VšZP, ktorá je aj tento rok v strate, podľa neho nedopláca na prerozdeľovací mechanizmus, ale na svoje riadenie. Kauzy, na ktorých sa v minulosti vytunelovali milióny eur, sa totiž neudiali v súkromných poisťovniach. „Prečo by sa mali súkromné poisťovne a ich poistenci skladať na neefektívne riadenie štátnej poisťovne? Kauzy ako ,teta Anka´ či ,masér Kostka´ nevznikli predsa v súkromných poisťovniach, ale v štátnej poisťovni! VšZP nie je efektívna ani vo vlastnej prevádzke, je tam zamestnaných výrazne viac ľudí v pomere k počtu poistencov než v súkromných poisťovniach,“ dodal Szalay.
To však zďaleka nie sú jediné prešľapy štátnej poisťovne. „Kým VšZP revíznou činnosťou, t. j. odhaľovaním nesprávne vykázaných či podvodných zdravotných výkonov, ušetrila 24 eur na jedného poistenca, jedna súkromná poisťovňa dokázala identifikovať 27 eur na poistenca a druhá až 64 eur,“ argumentuje analytik INESS Martin Vlachynský.