Špičkový vedec Martin Venhart: Náš výskum môže priniesť cenné poznatky o atómových jadrách!

Martin Venhart a jeho kolegovia objavili v atómových jadrách doteraz netušené javy. Svoj výskum by chcel rozvinúť, na to však potrebuje získať európsky grant. V rozhovore sa dočítate, prečo je ho také ťažké získať a čo by mohli nové poznatky priniesť v budúcnosti.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Aké boli vaše vedecké začiatky?

- Moje začiatky boli ešte v základnej škole. Mal som spolužiaka, s ktorým sme stále niečo vymýšľali, stavali sme rakety, ktoré lietali do 250 metrov. Keď sme boli siedmaci, tak sme si vybudovali chemické laboratórium. Kamarát mal rodinnú známu, ktorá pracovala v sladovni, kde sa rušilo laboratórium a stadiaľ sme si plne vybavili to naše. Keď sme šli na strednú školu, tak sa naše cesty rozišli. Vo štvrtom ročníku som všetky sklá, chemikálie naložil do bedničiek a daroval ich chemickému laboratóriu v škole. Na gymnáziu ma nadchli prednášky Jiřího Grygara Okná vesmíru dokorán a to ma uchvátilo pre astronómiu. Vďaka nemu som sa nakoniec stal fyzikom a keď som ho na jednej konferencii stretol, aj som mu to povedal.

Skončili ste nakoniec pri jadrovej fyzike. Ako to?

- Po dvoch rokoch štúdia sme si vyberali špecializáciu. Položil som si otázku, čo budem robiť po škole. Keďže som z Trnavy, tak jadrová fyzika mi dávala istotu, že v budúcnosti sa v neďalekých Jaslovských Bohuniciach aj zamestnám. Aj diplomovú prácu som robil priamo v prostredí jadrovej elektrárne. Neskôr som však prešiel na vedeckú dráhu, dostal som totiž možnosť ísť ako doktorand na rok na Univerzitu Jyväskylä vo Fínsku. Po obhájení doktorátu som dva roky pôsobil na Katolíckej univerzite v Leuvene v Belgicku, odkiaľ som sa prvýkrát dostal do CERN-u.

Neľutovali ste návrat na Slovensko?

- Nikdy. Vybudovali sme skvelý program vo Fyzikálnom ústave SAV, v.v.i. a nie som si istý, či by som mal podobné možnosti sebarealizácie v zahraničí. Začínali sme síce ťažko, ale dostal som priestor a mal som možnosť vybudovať niečo vlastné.

Čomu sa presne venujete?

- Asi každý vie, že existuje atómové jadro, napokon sme krajina, ktorá ho v podstatnej miere využíva. Atómové jadro nie je nevyhnutne guľaté, väčšina má šišatý tvar podobný rugby lopte a niektoré sú sploštené a vyzerajú ako atletický disk. A my nevieme, prečo je to tak. Sami sa veľmi bránia tomu, aby nám o sebe niečo prezradili. Zmeny v jadre atómu sa prejavujú žiarením a volá sa to rádioaktivita. Práve to žiarenie sme schopní zachytiť, dokážeme ho merať a z toho žiarenia potom tvar pomocou matematických modelov dokážeme vypočítať.

Aké uplatnenie by mohol váš výskum priniesť v budúcnosti?

- Je to základný výskum. Mnohé vlastnosti atómového jadra určuje práve jeho tvar. Keď mu budeme rozumieť, budeme vedieť oveľa presnejšie chápať procesy, ktoré využívame aj dnes napríklad v jadrovom priemysle. Za druhé celkom určite tam existujú javy, o ktorých vôbec nič nevieme a keď ich spoznáme, budeme ich môcť využiť v náš prospech. Je to aj hľadanie odpovede na otázku, odkiaľ sme sa vo vesmíre vzali. Len vďaka tomu, že jadro uhlíka je deformované, tak uhlík vo vesmíre mohol vzniknúť. Je to prvý chemický prvok ťažší od vodíka a hélia, ktorý vznikol vo vesmíre a z neho vznikla celá Mendelejevova tabuľka.

Môže ľuďom pomôcť aj prakticky?

- Napríklad štúdium žiarenia elektrónov môžu mať v budúcnosti zásadný význam pre nukleárnu medicínu, konkrétne pre terapiu niektorých typov nádorov. Elektrónové žiarenie sa veľmi ťažko meria, no má tú vlastnosť, že v tkanive sa nedostane ďaleko, ožaruje len bezprostredné okolie. Predstavme si, že takýto žiarič dokážeme vpraviť priamo dovnútra nádoru, ožiari ho, zabije nádorové bunky, ale nemá dosť energie na to, aby sa dostal mimo a okolité tkanivo nepoškodí. V budúcnosti by sa tak dali znížiť vedľajšie účinky takejto terapie.

Národné financovanie vášho výskumu nestačí. V čom by vám pomohlo, keby ste získali európsky ERC grant?

- Skúmame jadro rádioaktívneho zlata, ktoré sa dokáže z rugbyovej lopty natiahnuť až takmer na tvar cigary. My zatiaľ nevieme prečo a ideme hľadať, čo sa tam deje. Treba si uvedomiť, že sa pohybujeme na úplnej hrane technických možností, ktoré v súčasnosti ľudstvo má. Potrebujeme urobiť veľa experimentov, časť z nich sa dá urobiť v CERN-e, časť na inom urýchľovači v Jyväskylä. Potom bude nasledovať ešte ďalšia séria experimentov, ktoré zatiaľ nemáme pripravené. Získané dáta potrebujeme analyzovať. Potrebujeme získať financie z ERC grantu na značné rozšírenie tímu, ktorý máme. Podľa mňa, to najvzácnejšie sú práve špičkovo vzdelaní ľudia. Potrebujeme tiež rozšíriť infraštruktúru o detektory, ktoré nám chýbajú. Vyčerpali sme všetky možnosti národného financovania, ktoré na Slovensku existujú. Vďaka nadácii spoločnosti ESET k tomu teraz pristupujú aj súkromné zdroje. (Nadácia ESET spojila individuálnych súkromných donorov, aby sumou 110-tisíc eur podporila Martina Venharta pri získavaní ERC grantu.)

Aké ťažké je získať ERC projekt?

- Nesmierne. Je tam veľká konkurencia. Nároky na myšlienku výskumu aj na vypracovanie projektu sú obrovské. Budeme sa uchádzať o tento grant v roku 2023, bude to už náš štvrtý pokus. Predbežná uzávierka bude v máji budúceho roka, pracujeme na tom už od vlaňajšieho októbra a naším cieľom je mať hotový projekt koncom tohto roka, aby sme ho posledné mesiace už len vyšperkovali s konzultantami.